Hádanka #16512:
Nevidíš ma, no mením všetko okolo.
Niekedy šepkám v korunách stromov, inokedy sa opieram o rybárske siete pri mori. Neviem stáť ani tiecť, ale bez môjho pohybu by sa veľa vecí ani nepohlo.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Nevidíš ma, no mením všetko okolo.
Niekedy šepkám v korunách stromov, inokedy sa opieram o rybárske siete pri mori. Neviem stáť ani tiecť, ale bez môjho pohybu by sa veľa vecí ani nepohlo.
Cez krajinu si hľadám vlastnú cestu, aj keď ma nikto nevedie.
Rodím sa vysoko a cestou zbieram pramene, kamene aj mosty. Niekde som pokojná, inde sa ponáhľam, no vždy smerujem ďalej.
Na mape som len znak, v teréne výzva
Zo široka ma vidno už z diaľky a môj vrchol býva v oblakoch. Keď na mňa ľudia idú, počítajú kroky aj dych, lebo stále rastiem pred nimi.
Viem rásť bez nohy a stáť bez hlasu.
Narodím sa z malého semena a roky sa učím dotýkať oblohy. V lete dávam tieň, na jeseň púšťam šaty a v zime stojím nahý, no stále na mieste.
Zo zeme vyčnieva vysoko a búra obzor.
Z diaľky vyzerám ako strážca krajiny a môj vrchol býva často v oblakoch. Nepohnem sa z miesta, no ľudia na mňa radi vystupujú.
Meniem sa s ročnými obdobiami, no nikam nechodím
V lete dám tieň, v zime držím len holé ramená. V sebe nosím roky aj príbehy vetra, hoci sa neviem pohnúť z miesta. Čo som?
Tichý stĺp života v lese
Nie som len kmeň a konáre. V lete dávam tieň, v zime ostávam pevný a cez rok držím v sebe vtáky, vietor aj meniacie sa farby.
Neviditeľný pohon krajiny
Nebrzdiem cestu, no viem roztočiť mlyn aj rozvlniť hladinu. Keď zosilniem, počuť ma v korunách stromov aj za rohom domu.
Stojí vysoko, no nie je strom.
Z diaľky vyzerám, akoby som sa dotýkal oblakov. Keď na mňa stúpaš, vzduch redne a cesta sa mení na boj s vlastným dychom.
Držím zem, no stále rastiem vyššie
Mám korene hlboko v zemi, ale ruky dvíham k nebu. V lete dávam tieň a na jeseň púšťam listy, akoby som sa lúčil.