Hádanka #26407:
Ticho putujem krajinou
Začínam len ako tenký prúd vysoko v kopcoch, no cestou ku mne pribúdajú ďalšie vody. Nikdy nestojím na mieste a aj tak viem zmeniť smer celej krajiny.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Ticho putujem krajinou
Začínam len ako tenký prúd vysoko v kopcoch, no cestou ku mne pribúdajú ďalšie vody. Nikdy nestojím na mieste a aj tak viem zmeniť smer celej krajiny.
Na mape som len zvlnená čiara, v skutočnosti výzva
Vyzerám pokojne z diaľky, ale ku mne vedie len namáhavá cesta. Čím vyššie stúpam, tým chladnejšie býva a v mojom tieni sa často mení počasie.
Neviditeľný pomocník v korunách
Niekedy ma cítiš skôr, než ma zbadáš. Rozkývem vetvy, pohýbem oblakmi a viem roztočiť aj papierového draka.
Neviditeľný maliar krajiny
Nevidno ma, ale bezomňa by sa stromy ani tráva tak ľahko nepohli. Niekedy hladím, inokedy skúšam silu vetiev a na vrchole kopca o mne vie aj ten, kto ma nechcel počuť.
V lese stojím roky bez pohybu
Mám kmeň, korunu aj korene, no neviem kráčať. V lete dávam tieň a na jeseň môžem stratiť listy.
Tichý svedok ročných období
Na jar sa oblečiem do zelena, v zime často zostanem nahý. Nepohnem sa z miesta, no podľa mňa poznáš, či je v okolí tieň, vietor alebo čas na oddych.
Stúpam nad krajinu, no nie som obloha
Z diaľky vyzerám ako pevný chrbát zeme a môžem mať aj snehovú čiapku. Na mňa nevystúpiš v jednej chvíli, ale výhľad zhora býva odmenou. Čo som?
Keď prichádzam, zem sa mení
Padám z oblakov po kvapkách a najprv ma cítiš vo vzduchu. Bez hluku neumyjem len ulice, ale aj listy na stromoch.
Cesta vody cez krajinu
Začnem vysoko v horách a postupne zbieram potoky, až sa premením na široký prúd. Nezostávam na jednom mieste a pritom viem deliť krajinu na dve strany.
Plynem, no nepatrím len jednému miestu
Nikdy nestojím dlho na pokoji a predsa si raz nájdem vlastnú cestu. Niekde ma zadržia kamene, inde sa rozlejem do široka, no stále nosím vodu z vyšších miest nižšie.