Hádanka #10288:
Bez neho by les vyzeral prázdnejšie.
Mám korene, no nepohybujem sa. Vysoko nesiem vetvy, dávam tieň a na jeseň sa často prezliekam do iných farieb.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Bez neho by les vyzeral prázdnejšie.
Mám korene, no nepohybujem sa. Vysoko nesiem vetvy, dávam tieň a na jeseň sa často prezliekam do iných farieb.
Mám pamäť v prstencoch
Rastiem pomaly, no nesiem v sebe roky sucha aj dažďa. Keď ma pokácajú, rozprávam vek aj podľa tých tenkých kruhov, ktoré sa skrývajú vo vnútri.
Nevidíš ma, no mením krajinu
Nemám telo, a predsa viem rozkývať stromy aj rozhnať mraky. Niekedy som len jemný šepot, inokedy ti viem vytrhnúť čiapku z hlavy.
Pohybujem sa bez nôh a mením krajinu.
Začínam vysoko v horách, no dole sa zo mňa stáva cesta pre ryby, mosty aj hrádze. Niekedy som pokojná, inokedy prudká, ale stále sa posúvam ďalej.
Prichádzam potichu a mením chodník
Najprv ma cítiš vo vzduchu, potom sa ozvem na streche aj v tráve. Keď prídem vo veľa kvapkách, zem zvlhne a rieka sa vie naplniť.
Nevidíš ma, ale cítiš ma na tvári
Niekedy len šepkám v korunách stromov, inokedy viem rozvlniť hladinu na jazerách. Nemám ruky ani nohy, predsa dokážem presúvať veci po svete.
Neviditeľný maliar lesa
Nemám ruky, no hýbem konármi, hladím tvár a na vode kreslím vlny. Keď zosilniem, aj pokojný deň sa zmení na preteky o čiapku.
Nevidíš ma, no mením krajinu každú chvíľu
V jednej chvíli hladím tvár, o chvíľu sa opieram do stromov a rozvlním hladinu. Nemám ruky ani nohy, no viem zatlačiť tak silno, že človek musí prikročiť bližšie k zemi.
Tichý obor v krajine
Na jar sa prebúdzam do zelena, v lete dávam tieň a na jeseň púšťam listy. Mám kmeň, konáre aj korunu, ale nepohnem sa z miesta.
Rastie pomaly, no drží krajinu pokope
V lete vrhá tieň a v zime zostáva ako tichý svedok. Má kmeň, vetvy aj korunu, no stále stojí na jednom mieste a pritom mení celý kraj. Čo je to?