Hádanka #16680:
Pohybujem sa bez nôh, no mením krajinu každý deň
Raz ma prejdeš po moste, raz sa do mňa len pozrieš z brehu. Vždy však idem ďalej, aj keď sa zdá, že stojím na mieste.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Pohybujem sa bez nôh, no mením krajinu každý deň
Raz ma prejdeš po moste, raz sa do mňa len pozrieš z brehu. Vždy však idem ďalej, aj keď sa zdá, že stojím na mieste.
Kreslím cestu cez krajinu
Nevyrastám zo semienka a predsa sa hýbem od prameňa ďalej. Cestou zberám malé sestry a nakoniec sa stratím v inom veľkom objatí.
Nevidíš ma, ale hýbem všetkým okolo
Rozčesávam koruny stromov a mením hladinu vody na vrásky. Raz som len šepot, inokedy viem lámať dáždniky aj myšlienky na prechádzku.
Stojím vysoko, no nikam necestujem
Z diaľky vyzerám ako strážca krajiny a môj vrchol sa často stráca v oblakoch. Keď sa ku mne vydáš, cesta je strmá a dych sa skracuje.
Neviditeľný, no cítiť ma všade
Niekedy šepkám medzi stromami, inokedy viem poriadne zatriasť oblakmi. Nepatrím do rúk, ale rozhýbem listy aj plachty na vode.
Nevieš ma chytiť do ruky, a predsa ma sleduješ očami.
Rodím sa vysoko, no rastiem smerom dolu cez údolia. Niekedy som tichá a úzka, inokedy hučím tak, že prehluším les aj vietor.
Neviditeľný pohyb v korunách
Nevidíš ma, no ohýbam trávy, roznášam vône a tlačím oblaky cez oblohu. Keď zosilniem, počuť ma v stromoch aj na vode.
Ticho stojím, ale celý deň pracujem.
Zakoreňujem sa hlboko v zemi a nad zemou nosím tieň, v ktorom si oddýchneš. Na jeseň sa prefarbím, no bez vetra sa nepohnem.
Nevidíš ma, no hýbem stromami aj vodou
Nepatrím do lesa ani na more, a predsa ma zaregistruje každý strom, plachta aj komín. Raz som len jemný dotyk, inokedy viem ohnúť konáre a rozčerím hladinu.
Z diaľky vyzerá pokojne, zblízka vie prekvapiť.
Ráno ma môže zakryť hmla a večer ma farbí slnko do zlata. Keď na mňa ľudia vystupujú, vidia viac než len les a cesty pod sebou.