Hádanka #2000:
Nevidíš ma, ale mením smer všetkého okolo seba.
Niekedy som len jemný dotyk, inokedy viem lámať dáždniky aj šľahať hladinu. Keď prebehnem lesom, stromy sa ozvú bez jediného slova.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Nevidíš ma, ale mením smer všetkého okolo seba.
Niekedy som len jemný dotyk, inokedy viem lámať dáždniky aj šľahať hladinu. Keď prebehnem lesom, stromy sa ozvú bez jediného slova.
Cesta, čo sa sama hýbe
Nevyrastám na jednom mieste ako strom a predsa stále niekam mierim. Raz som úzka, raz široká, a do krajiny vnášam šum aj odraz oblohy.
Kronika rokov napísaná do kôry.
Na jar mám jemné šaty, v lete tieň a v zime ostávam nahý, no stále stojím. V mojom kmeni sa ukrýva vek a v korunách sa hádajú vtáky. Neviem chodiť, a predsa mením krajinu.
Tichý rastúci strážca krajiny
Pijem dážď cez korene a držím sa zeme pevnejšie, než vyzerám. Každý rok pridám ďalšie poschodie tieňa a môžem byť domovom pre vtáky aj huby.
Nikdy nestojí na mieste, aj keď nemá nohy.
Raz je úzka a tichá, inokedy sa rozbehne široko a hlučne. Nesie kamene, odráža oblohu a hľadá si vlastnú cestu krajinou.
Stojím celé roky, no neviem nikam odísť.
Na jar nosím nové ruky, v lete dávam tieň a na jeseň si obliekam farby. Moje nohy sú pevne v zemi, ale hlavu mi vietor stále česá.
Cesta, ktorá nikdy nezostane rovnaká
Nechodím po chodníku, ale mám vlastnú cestu. Niekde som úzka a rýchla, inde široká a pokojná, no stále posúvam vodu ďalej, až sa stratí v diaľke.
Stojím ticho, no rastiem roky
Mám kmeň, korunu a v lete dávam tieň unaveným nohám. Keď príde vietor, moje listy rozprávajú aj bez slov.
Cítiš ma skôr ako vidíš
Niekedy pohladím lístie, inokedy zmením pokojný deň na tancujúci chaos. Nemám ruky ani nohy, no viem rozprúdiť more aj rozvibrovať okná. Čo som?
Držím zem aj nebo pokope
Mám korene hlboko v zemi a ruky dvíham k svetlu. V lete dávam tieň, na jeseň pustím svoj šat a bez mňa by sa vietor preháňal oveľa smutnejšie.