Hádanka #16609:
Tichý strážca krajiny
Korene mám hlboko a ruky dvíham k nebu, no nikam nechodím. V lete dávam tieň, na jeseň šuštím farbami.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Tichý strážca krajiny
Korene mám hlboko a ruky dvíham k nebu, no nikam nechodím. V lete dávam tieň, na jeseň šuštím farbami.
Stojím roky, no mením sa každý mesiac
Som domovom tieňa aj šepotu vetra. Zhora ma spoznáš podľa koruny, zdola podľa koreňov, ktoré sa skrývajú hlbšie než moja viditeľná časť.
Neviditeľný maliar nad krajinou
Prichádzam potichu a krajinu mením na pár minút. Nebol som maľovaný štetcom, no chodníky po mne voňajú zemou a listy sa lesknú.
Nevidno ma, no hýbem všetkým okolo
Niekedy len pohladím tvár, inokedy potrasiem stromami tak, že šumia. Nemám ruky ani nohy, no každý ma cíti na vlastnej koži.
Stojím vysoko a mením obzor
Z diaľky som len silueta, no zblízka ma delia svahy, kamene a ticho. Kto ma chce zdolať, musí ísť stále vyššie, aj keď sa zdá, že sa nepohnem.
Kreslím krajinu aj bez ceruzky.
Raz som úzka, potom široká, ale stále si pamätám cestu z hôr až k moru. Nesiem kamene, odrážam mosty a nikdy nestojím na mieste, hoci ma ľudia často kreslia ako čiaru.
Na mape som len tvar, v teréne výzva.
Zo zeme sa dvíham bez krokov a môj vrchol býva často v oblakoch. Neutekám ani neplávam, no mením vietor, výhľad aj odvahu tých, čo ku mne mieria.
Cesta, ktorú nevidno na mape ako ulicu.
Začínam tenkým pramienkom vysoko v horách a cestou zbieram ďalšie pramene. Nie som more, ale viem doň dobehnúť bez toho, aby som sa zastavil.
Cesta, ktorá sa nikdy nezastaví
Rodím sa vysoko, no dozrievam až nižšie, keď sa ku mne pridajú menšie prítoky. Môžu ma prehradiť, ale aj tak si vždy hľadám novú cestu ďalej.
Putuje krajinou bez zastavenia
Rodím sa vysoko, no neostávam na jednom mieste. Kľučkujem medzi brehmi a ľudia mi stavajú mosty, aby ma prešli.