Hádanka #1759:
Z diaľky som pevná, zblízka neustále mením tvár
Raz ma zahalí hmla, inokedy sneh, no stále stojím nad krajinou ako veľký tichý strážca. Keď na mňa vystúpiš, vzduch redne a výhľad rastie.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Z diaľky som pevná, zblízka neustále mením tvár
Raz ma zahalí hmla, inokedy sneh, no stále stojím nad krajinou ako veľký tichý strážca. Keď na mňa vystúpiš, vzduch redne a výhľad rastie.
Zo zeme vyrastám vysoko, no nepohnem sa ani o krok.
Mámito výškou a tieňom, ktorý sa mení s dňom. Na mojom svahu sa počasie vie zadržať dlhšie než v údolí.
Cesta, ktorá nikdy nestojí.
Rodím sa vysoko, no neostávam na mieste ani chvíľu. Na svojej dlhej ceste viem obísť kamene, spojiť pramene a nakoniec sa stratiť v širšom svete.
Rastie pomaly, ale pamätá si celé roky.
Držím sa zeme, no môj vrchol sa často dotýka vetra. Na jar som plný života, v lete tieň, na jeseň šumím farbami a v zime stojím ako svedok času.
Tichý strážca lesa
Korene schováva v zemi, ale jeho ruky smerujú k oblohe. V lete dáva tieň a na jeseň púšťa listy ako malé listové správy.
Strážca, čo sa hýbe bez nôh
V lete držím tieň, v zime si pamätám vietor. Z jedného semena vyrastiem vysoko, no celý život stojím na mieste.
Čo si razom nájde cestu krajinou?
Začína ako pramienok, potom sa prediera dolinou a niekde sa stratí v inom, väčšom priestore. Nikdy nestojí na mieste, len sa valí ďalej.
Tichý obor nad krajinou
Zo zeme vyrastám vysoko, no nie som živý. Na svahu ma spoznáš podľa strmého tvaru a v diaľke bývam prvý, čo zachytí oblaky.
Stojí, no stále vyrastá vysoko
Z diaľky vyzerá ako pevná hradba, no zblízka má cesty, skaly aj ticho. Keď na ňu vystúpiš, svet pod tebou sa zmenší.
Strážca obzoru
Zo spodku ma vidíš len čiastočne, no smerom nahor sa zrazu zdvihnem do výšky. Môžem mať sneh, les aj holé skaly, a predsa stále stojím na tom istom mieste.