Hádanka #17979:
Má koruny, no nevládne
Drží sa zeme pevne, no každý rok si oblieka nový kabát. V lete dá tieň, na jeseň pustí listy a aj tak zostane stáť tam, kde vyrástol.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Má koruny, no nevládne
Drží sa zeme pevne, no každý rok si oblieka nový kabát. V lete dá tieň, na jeseň pustí listy a aj tak zostane stáť tam, kde vyrástol.
Pohybujem sa, no nikam nekráčam
Narodím sa vysoko v horách a potom si trpezlivo hľadám cestu dolu. Pretekám krajinou, no nikdy nestojím na mieste.
Nesiem krajinu aj bez kolies
Začínam v horách ako tenký prúd a k moru sa mením na širokú cestu. Nepotrebujem most, aby som spájala brehy, no sama sa nikdy nezastavím.
Keď prídem, vzduch sa zmení.
Prídem potichu, no na liste zanechám stopy a na ceste lesklé zrkadlá. Niekedy som len mrholenie, inokedy bubnujem tak silno, že všetko vonku stíchne.
Z listu vyrastie tieň, čo si pamätá roky.
Keď fúka vietor, neodchádzam s ním, len šumím vyššie. Nerastiem zo dňa na deň a predsa sa zo mňa stane úkryt, hranica aj domov pre vtáky.
Nevidno ma, no mením smer všetkého
Nevidíš ma, ale listy ma okamžite prezradia. Raz hladím tvár, raz tlačím dáždnik nabok a v horách viem znieť ako niečo oveľa väčšie.
Nerastiem zhora nadol, ale zospodu vyššie.
Mám úbočie, vrchol aj chodník, no nie som stavba. Z diaľky ma spoznáš podľa tieňa, zblízka podľa vetra, ktorý sa pri mne mení.
Nikdy nezostanem na mieste.
Viem sa predierať skalami, lesom aj mestom, no stále ma niečo vedie ďalej. Keď ma počúvaš, mením sa podľa toho, kde práve som, no môj smer si určím sám.
Vysoký cieľ, čo sa nedá prehltnúť.
Nepohybujem sa, no mením obzor a vrhám dlhý tieň. Keď na mňa niekto stúpa, býva zadýchaný skôr, než ma dosiahne.
Tichý strážca pri ceste aj v lese
Stojím roky na jednom mieste, no stále mením šaty. Na jar ma zdobia puky, v lete tieň a na jeseň farby, ktoré padnú k zemi.