Hádanka #2179:
Tichý obor, čo delí krajinu na dve strany
Z diaľky vyzerám nehybne, no mením sa vplyvom počasia aj času. Keď na mňa vystúpiš, krajina sa podo mnou zmenší a vietor býva prudší.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Tichý obor, čo delí krajinu na dve strany
Z diaľky vyzerám nehybne, no mením sa vplyvom počasia aj času. Keď na mňa vystúpiš, krajina sa podo mnou zmenší a vietor býva prudší.
Stojím, no stále sa mením s obzorom
Ľudia ma vidia z diaľky ako pevný vrchol, no môj chrbát môže byť holý, lesnatý aj zasnežený. Čím vyššie vystúpiš, tým viac cítiš vietor a ticho.
Nerastiem naraz, ale vrstvím čas
Začínam ako tenká niť v zemi, potom sa opieram o oblohu a z roka na rok pridávam prstene do pamäti. V lete dám tieň, v zime odhalím kostru bez slov.
Ticho stojím, ale mením obzor
Z diaľky pôsobím nehybne, no cestu ku mne vie skomplikovať každé stúpanie. Na mojom chrbte býva chladnejšie a vietor tam znie ostrejšie.
Keď sa obloha zatiahne, začnem hrať
Najprv ma zbadáš na okne ako drobné bodky. Potom sa pridám k mláke, tráve aj strechám a všetko okolo získa lesk.
Nevidno ma, no mením svet okolo seba
Viem rozhýbať koruny stromov aj hladinu vody, hoci nemám telo. Niekedy len pohladím tvár, inokedy zhasnem dáždnik v jednej chvíli.
Nevidíš ma, no všade mením svet okolo
Raz pohladím tvár, inokedy zamávam konárom tak silno, až sa strom ohne. Nemám ruky ani nohy, ale viem priniesť chlad, šum aj rýchly útek pred dažďom.
Nie som len kopa skál v diaľke.
Na mape vyzerám ako obyčajný bod, no v skutočnosti mením počasie aj výhľad. Hore je chladnejšie, podo mnou sa dvíhajú lesy a človek si ma často mýli s kopcom.
Raz je tichá, raz sa valí cez krajinu
Začnem ako pramienok v horách a cestou zbieram ďalšie vody. Nechodím rovno ako cesta, no bez mapy ma vieš sledovať od prameňa až po veľké ústie.
Nič nevidíš, no všetko okolo cítiš
Nemám ruky ani nohy, predsa viem zatlačiť plachty, rozohrať listy a ochladiť deň. Keď zosilniem, počuť ma v korunách stromov aj medzi domami.