Hádanka #18417:
V lete dá tieň, v zime ostane v kostre.
Rastie roky, no nohami sa nepohne ani o krok. V jeho korunách šumí vietor a pod ním nájde úkryt aj unavený chodec.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
V lete dá tieň, v zime ostane v kostre.
Rastie roky, no nohami sa nepohne ani o krok. V jeho korunách šumí vietor a pod ním nájde úkryt aj unavený chodec.
Stojí vysoko, no stále sa mení
Z diaľky vyzerám nehybne, no vietor, sneh aj dážď ma pomaly prepisujú. Kto ku mne vystúpi, často vidí svet inak než z údolia.
Nedá sa chytiť do ruky, ale hýbe všetkým okolo.
Nevidíš ma, no cítíš, ako sa mi listy sklápajú a vlasy lietajú. Niekedy som jemný šepot, inokedy viem rozohrať celý les.
Drží zem, aj keď fúka vietor
Počas roka mením šaty, no k zemi zostávam prichytený. V horúcom tieni podo mnou oddychuješ a na jeseň zhadzujem, čo nosím.
Cesta, čo nikdy nestojí
Raz som tichá pri prameni, raz hlučná pri skalách a stále sa ponáhľam ďalej. Nesiem mená miest, ktoré míňam, a bez mapy viem nájsť smer k väčšiemu svetu.
Tichý svedok ročných období
Stojím na mieste, no stále sa mením: raz som holý, raz plný tieňa a šumu. Pustím korene hlboko do zeme a ruky dvíham k oblohe.
Cesta, ktorá nikdy nestojí
Rodím sa z prameňov a potokov, no pri jednom mene nekončím. Pretekám dolinami, obmývam brehy a stále hľadám väčšiu vodu.
Pohyb, ktorý si všíma aj kameň
Nevyrastám na jednom mieste ako strom, no viem obtekať krajinu aj doliny. Keď sa rozlejem, prinášam život, a keď ubúdam, nechávam po sebe cestu v zemi.
Kde je tieň aj na poludnie?
Z jedného miesta sa nehýbem, no každý rok vyzerám trochu inak. Na jar sa obliekam do zelene, v jeseni púšťam listy a v zime stojím ticho bez hlasu.
Má korunu, ale nevládne.
Stojím na mieste, no počas rokov sa mením od koreňov po konáre. V lete dávam tieň, na jeseň listy šuštia pod nohami a v zime zostávam ticho.