Hádanka #16870:
Nebeský hosť, čo šepká o počasi
Príde potichu, bez krokov a bez hlasu. Keď sa rozbehne, zem ožíva, listy sa lesknú a ľudia hľadajú strechu nad hlavou.
Kategória hádaniek
Príroda
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Všetky hádanky v kategórii
Hádanka #16855:
Prichádza potichu, ale zanechá stopu všade
Najprv ju cítiš v nose a na streche, potom ju počuješ na okne. Nechceš ju v topánkach, no bez nej by bol les smädný a potoky slabé.
Hádanka #16850:
Stojím vysoko a tieň mám ďaleko
Môžeš ma vidieť z diaľky, lebo sa dvíham nad krajinu. Keď na mňa vystúpiš, vietor býva silnejší a cesta už nie je rovná.
Hádanka #16843:
Držím zem, aj keď ma nevidno
Začínam ako semienko a časom sa mením na dom pre vtáky, tieň pre ľudí aj schovávačku pre vietor. Môžu ma poraziť búrky, no aj tak znovu rastiem k svetlu.
Hádanka #16831:
Ticho nad údolím
Z diaľky pôsobím ako zem, no zblízka ma skôr cítiš v nohách a v dychu. Čím vyššie ideš, tým je cesta ťažšia a výhľad širší.
Hádanka #16824:
Cesta, ktorú nik nevyznačil
Začínam pri prameni, no tam sa nekončím. Môžem sa kľukatiť lesom, deliť krajinu a napokon sa stratiť v širšom objatí vody.
Hádanka #16808:
Vidíš ma, no nechytiš ma do dlane.
Pohýnam stromami a mením smer dymu. Niekedy som jemný šepot, inokedy prudký náraz, čo roztrasie aj okná.
Hádanka #16800:
Nezastaví ma ani mráz, ani vietor
Z diaľky pôsobím ako múr, no nie som postavený rukami. Keď na mňa človek vystúpi, mením sa s každým krokom a zhora odhalím celé údolie.
Hádanka #16792:
Vystúpim vyššie, než siaha les
Zo zeme vyzerám nehybne, no mením sa podľa vetra, snehu aj času. Na mojom svahu sa človek zadýchá skôr, než uvidí vrchol.
Hádanka #16785:
Neustále si razím cestu krajinou
Začínam ako malé pramienky vysoko v horách a potom si hľadám vlastnú cestu. Niekde som pokojná, inde divoká, no vždy tečiem ďalej.