Hádanka #16992:
Cez krajinu píšem vlastnú cestu bez ceruzky.
Narodím sa vyššie, no nikdy tam dlho neostanem. Spájam pramene, míňam mosty a ticho mením krajinu, kým sa napokon stratím v širšom objatí.
Kategória hádaniek
Príroda
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Všetky hádanky v kategórii
Hádanka #16985:
Ticho stojím nad dolinou
Môžu ma obchádzať chodníky, potoky aj lesy, no ja zostávam vyššie než všetko okolo. Keď na mňa niekto vystúpi, svet pod nohami sa zrazu zmenší.
Hádanka #16978:
Nevidíš ma, ale cítiš ma
Niekedy pošepkám v korunách stromov a inokedy len jemne pohýbem hladinou. Som neviditeľný, no všetko okolo mňa sa dá do pohybu.
Hádanka #16958:
Cesta, čo nikdy nespí
Začínam vysoko a pokračujem ďalej, kým ma niečo nezastaví. Niesol by som aj loďku, no nikdy nezostanem stáť na mieste.
Hádanka #16934:
Ticho stojím, ale stále rastiem
Mám korunu, no nenosím ju na hlave. V lete dávam tieň, na jeseň púšťam listy a vietor ma vie rozozvučať.
Hádanka #16928:
Vyzerá pokojne, ale vie skryť poriadnu výzvu.
Z diaľky je len tmavý obrys nad krajinou, no pri výstupe mení počasie, smer aj dych. Niekedy ju pokryje sneh, inokedy len kamene a tráva, a predsa sa stále týči vysoko.
Hádanka #16921:
Cesta vody, ktorá nikdy nezostane stáť
Rodí sa vysoko, no neostáva doma; stále si hľadá nižšie miesta. Keď sa rozbehne, nesie kamene, mosty aj príbehy miest. Čo je to?
Hádanka #16906:
Cesta, ktorá sa nikdy nezastaví
Začnem vysoko, no nekončím tam, kde ma čakáš. Krúžim krajinou, odnášam aj prinášam a bez mapy mi ľudia dávajú mená podľa miest, cez ktoré prechádzam.
Hádanka #16898:
Stúpam vyššie, než je pohodlné.
Keď ma chceš prejsť, čakajú ťa zákruty, chladnejší vzduch a výhľad, ktorý stojí za námahu. Nie som les ani rieka, no často v sebe skrývam oba.
Hádanka #16885:
Nevidíš ma, no mením smer všetkého
V korunách stromov som len šepot a na hladine kreslím vlnky bez rúk. Niekedy tlačím mraky ďalej, inokedy sa schovám tak, že ma cítiš len na tvári.