Hádanka #18621:
Cesta, čo nikdy nestojí na mieste
Raz som úzka medzi skalami, raz široká pri meste, no stále kráčam ďalej. Nesiem odraz oblohy, mením brehy a napokon sa stratím tam, kde ma pohlcuje väčšia voda.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Cesta, čo nikdy nestojí na mieste
Raz som úzka medzi skalami, raz široká pri meste, no stále kráčam ďalej. Nesiem odraz oblohy, mením brehy a napokon sa stratím tam, kde ma pohlcuje väčšia voda.
Cítiš ma skôr, než ma uvidíš.
Niekedy som len jemný dotyk, inokedy viem rozvlniť oblečenie aj konáre stromov. Keď sa rozbehnem silnejšie, ľudia si pevnejšie držia klobúk.
Nevidno ma, no mením všetko okolo seba.
Raz len jemne pohladím lístie, inokedy zatvorím dáždnik aj bez dažďa. V lese ma cítiš skôr než ma uvidíš a na kopcoch viem roztočiť celé mraky prachu.
Vyrastá, no pritom zostáva na mieste.
Rokmi hrubne a mení sa s každou sezónou. Na jar nesie nové listy, na jeseň ich púšťa a v jeho tieni sa často schováva celý svet.
Stojím vysoko, no stále ma niekto zdoláva.
Z diaľky som len tmavý zub oblohy, no zblízka mám svahy, sutiny aj chodníky. Môžeš ma obísť, podísť či vystúpiť na mňa, ale nikdy neostanem na jednom mieste.
Beriem vodu na dlhú cestu
Nevstúpim dvakrát na to isté miesto a pritom stále idem ďalej. Môžem byť úzka aj široká, tichá aj divoká, no vždy hľadám cestu k väčšej vode.
Kde sa mením každým ročným obdobím
Som vysoký aj nenápadný, no bezomňa by les pôsobil prázdnejšie. Na jar ma zdobí nový život, v lete tieň a na jeseň farby, ktoré padajú k zemi. Čo som?
Tichý strážca krajiny
Pustí korene hlboko do zeme a napriek tomu sa každý rok mení. Keď je teplo, dáva tieň, a keď sa ho dotkne vietor, šumí bez slov.
Čo sa týči nad lesom a zbiera oblaky?
Z diaľky sa zdá, že sa len ticho dvíha k nebu. Hore býva chladnejšie než dole a na svahoch sa mení výhľad s každým krokom.
Cesta vody cez krajinu
Narodí sa vysoko a cestou zbiera prítoky, bahno aj príbehy brehov. Nie je to more, no vie byť široká, pokojná aj divoká podľa toho, kadiaľ ide.