Hádanka #18704:
Bez listov, no mení sa s ročnými obdobiami
Stojím na jednom mieste, a predsa som pre vtáky aj ľudí útočisko. Môžem šepkať vo vetre, tieniť v lete a v zime zostať holý.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Bez listov, no mení sa s ročnými obdobiami
Stojím na jednom mieste, a predsa som pre vtáky aj ľudí útočisko. Môžem šepkať vo vetre, tieniť v lete a v zime zostať holý.
Stojím desaťročia, no nikdy nie nehybne.
Z jednej strany som domov pre vtáky, z druhej tieň pre ľudí. V lete ma držia listy, v zime len kostra konárov, no stále ukazujem čas aj smer vetra. Nerosiem sa, a predsa zo mňa kvapká po daždi.
Ticho stojím, no mením počasie okolo
Z diaľky vyzerám ako jedna veľká hrča zeme, no vrchol mi často skrýva oblak. Kto ku mne vystúpa, vidí ďaleko, ale cesta nahor nebýva ľahká.
Cesta, čo nikdy nespí
Začína vysoko, šuští cez kamene a ďalej si hľadá vlastnú cestu krajinou. Nikdy nestojí na mieste a do cieľa ju vedie len spád.
Nehybný obr, ktorý mení tvár podľa počasia
Z diaľky vyzerám ako stena, no zblízka mám chodníky, skaly aj snehové škvrny. Ľudia ma zdolávajú kvôli výhľadu a dole pri mne často šumí les či dolina.
Cez krajinu sa nesiem stále ďalej.
Začínam v horách alebo prameňoch a nikdy neostávam dlho na jednom mieste. Cestou sa ku mne pridávajú ďalšie vody, až sa napokon stratím v oveľa väčšom celku.
Nič nesiem v rukách, a predsa mením krajinu
Prichádzam potichu, no všetko zrazu vonia inak a chodníky sa lesknú. Niekedy som jemný šepot na okne, inokedy bubnujem na strechy a listy.
Spadneš pod mňa a hneď vonia zem
Prichádzam potichu, no keď sa rozbehnem, strechy aj listy začnú šumieť. Nie som rieka ani hmla, a predsa viem všetko zvlhčiť za pár minút.
Stojím vysoko a vídavajú ma z diaľky
Na mňa sa šplháš, keď chceš vidieť ďalej než cez stromy. Mám svahy, vrchol a často aj sneh, hoci dole môže byť teplo.
Domov vetra a tieňa
Najprv som len tenká línia v zemi, potom sa zo mňa stane opora aj tieň. Každú jar sa obliekam nanovo, no zostávam na mieste.