Hádanka #18793:
Cesta vody krajinou, čo sa stále mení
Rodím sa vysoko a cestou zbieram menšie pramene. Raz som pokojná, raz prudká, no vždy si hľadám vlastnú trasu.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Cesta vody krajinou, čo sa stále mení
Rodím sa vysoko a cestou zbieram menšie pramene. Raz som pokojná, raz prudká, no vždy si hľadám vlastnú trasu.
Cesta, čo nikdy nestojí
Rodím sa z drobných prameňov a pritom si razím vlastnú cestu krajinou. Niekde som úzky a tichý, inde široký a hlučný, no stále mierim ďalej.
Tichý strážca, čo rastie do výšky
Má korunu, ale nenosí ju na hlave. Na jar púšťa listy, v lete dáva tieň a na jeseň sa mení na farebný ohňostroj.
Zo zeme vyrastám, no dotýkam sa oblakov.
Nad ránom na mňa sadá hmla a dole pri nohách mi šumí les alebo rieka. Kto chce výhľad, musí ísť vyššie, nie ďalej.
Tichý svedok ročných období
V lete vrhám tieň a v zime som často holý. Rastiem, aj keď si ma nikto nevšimne zo dňa na deň, a v korunách sa mi radi skrývajú vtáky.
Stojím vysoko a mením sa len pomaly
Keď na mňa pozeráš z diaľky, vidíš len svah a vrchol. Na môj vrch ľudia chodia kvôli výhľadu, aj keď cesta býva strmá.
Príde aj bez pozvania a mení plán na deň.
Začne ako jemný šum na streche, potom rozkreslí cestičky v kalužiach a nakoniec prebudí vôňu zeme. Nie je to rieka ani sprcha, no všetko pod sebou vie navlhčiť.
Cesta vody medzi brehmi a zákrutami
Nevzniká z jedného miesta a predsa sa stále hýbe jedným smerom. Raz je úzka, raz široká, a podľa nej sa krajina mení od prameňa až po ústie.
Kreslím krajinu bez ceruzky a nikdy nestojím na mieste.
Začínam v tichu a hľadám si vlastnú cestu cez skaly, lúky aj mestá. Môžem byť úzky aj široký, no vždy mám smer a napokon sa pridám k väčšiemu celku.
Stúpam vysoko, no nikdy neuvidíš moje kroky
Môj chrbát sa dotýka oblakov len z diaľky, ale ľudia naň lezú pre výhľad aj ticho. Na úpätí mám les, vyššie skaly a v zime si na mne odpočine sneh.