Hádanka #2618:
Tichý obr nad krajinou
Z diaľky vyzerám pokojne, no niekedy ma zakryje hmla a vrchol mi zmizne. Čím vyššie stúpam, tým chladnejší vzduch ma obklopuje.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Tichý obr nad krajinou
Z diaľky vyzerám pokojne, no niekedy ma zakryje hmla a vrchol mi zmizne. Čím vyššie stúpam, tým chladnejší vzduch ma obklopuje.
Tichý svedok rokov, vetra aj dažďa
Rastiem na jednom mieste, no každý rok po sebe nechávam stopu v tele. Poškodí ma čas, ale tieňom viem ochladzovať a vetru sa len tak neuhnem.
Drží sa zeme, no siaha do neba.
Pod zemou sa opieram o skrytú sieť a navonok ma prezrádza kôra aj tieň. V lete chladím, na jeseň mením farby a bez vetra som väčšinou tichý.
Cesta, ktorá sa nikdy neunaví
Rodím sa z prameňov a dažďa, no do cieľa ma vedie krajina sama. Niekedy som pokojná, inokedy silná a bez mňa by sa mnohé miesta nedostali k vode.
Cestu si píšem sama.
Narodím sa vysoko v horách a rastiem z dažďa, snehu aj prameňov. Cez lesy a mestá kráčam bez nôh, no nikdy nejdem rovno, ak mi v tom bránia kamene a brehy.
Nad údolím sa neprestajne dvíham, no nie som oblak.
Z diaľky vyzerám pokojne, ale kto ma chce zdolať, zistí, že nie som cesta pre rýchle kroky. Niekedy ma zakrýva sneh, inokedy len skalná tvár a vietor.
Tichý svedok ročných období
Rastiem pomaly, no pamätám si vetry, búrky aj suchá. Keď ma niečo zlomí, ešte stále môžem dávať tieň, listy alebo plody, a moje korene držia miesto pevnejšie než sa zdá.
Nevidíš ma, ale mením všetko okolo
Nechytíš ma do dlane, no ohneš sa predo mnou aj strom. Niekedy len šepkám v korunách, inokedy viem rozvíriť prach a priniesť vôňu z diaľky.
Nevidno ma, no listy ma počujú
Nesiem vôňu diaľky a viem rozhýbať aj pokojný strom. Keď prídem silnejšie, z dvorov mizne prádlo a na vode sa objavia malé vlnky.
Na obzore stojím, ale nepohnem sa
Z diaľky vyzerám ako hranica neba a zeme, no každý môj svah má iný príbeh. Hore býva chlad a ticho, dole sa mení les, kameň aj sneh.