Hádanka #18875:
Nevidno ma, no mením ti kroky aj vlasy
Vie rozkývať konáre, no strom nezlomí. Niekedy je len jemný dotyk na tvári, inokedy zatvorí dvere o seba sám.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Nevidno ma, no mením ti kroky aj vlasy
Vie rozkývať konáre, no strom nezlomí. Niekedy je len jemný dotyk na tvári, inokedy zatvorí dvere o seba sám.
Keď prídem, zem zmení hlas
Najprv ma cítiš vo vzduchu a až potom na lístkoch. Môžem prísť ako jemné šumenie aj ako prudký príval, no nie som vietor ani hmla.
Bez hluku držím krajinu pokope.
Pijem zo zeme, ale dýcham do oblakov. Rokmi si obliekam nové šaty, no zostávam na tom istom mieste a dávam tieň aj úkryt.
Stojím vysoko, aj keď sa nehýbem
Z diaľky vyzerám ako chrbát zeme. Niekedy som zelená, inokedy holá a kamenistá, no vždy ma cítiť vo vetre aj v nohách, keď sa na mňa šliape.
Strieborná cesta, čo sa nikdy nezastaví
Rodím sa vysoko medzi prameňmi a stále si hľadám cestu dolu. Niekedy som úzky potok, inde široký pás vody, no vždy nesiem brehy, kamene aj príbehy až ďalej.
Cesta vody, ktorá mení krajinu
Rodím sa vysoko a postupne ku mne pribúdajú menšie pramene. Smerujem ďalej, aj keď ma hrádze a mosty na chvíľu skroťujú, a po ceste tvarujem brehy.
Cesta, čo nikdy nestojí na mieste
Rodím sa vo vyšších miestach a cestou sa ku mne pridávajú malé prítoky. Nakoniec môžem skončiť v mori, no po ceste tvarujem krajinu.
Cesta, čo sa nikdy nezastaví
Začínam vysoko v horách ako tenký pramienok, potom sa rozširujem a kľukato putujem krajinou. Niekedy som pokojná, inokedy ma vietor a dážď premenia na silu, ktorá mení brehy.
Na mape vyzerám ako vrchol, čo sa nedá obísť.
Mám svahy, chodníky aj výhľady do diaľky. Keď sa ku mne blížiš, pôsobím stále väčšia a chladnejšia než rovina podo mnou.
Nevidíš ma, no hýbem svetom
Raz len šepkám v korunách stromov, inokedy zložím dáždnik z ruky. Nezastaví ma ani otvorené more, len sa opieram o všetko, čo stojí.