Hádanka #18958:
Niekedy ma cítiš skôr než vidíš
Prechádzam medzi stromami a vtedy sa konáre kývu bez dotyku. Viem privieť vôňu dažďa aj rozfúkať klobúk z hlavy. Čo som?
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Niekedy ma cítiš skôr než vidíš
Prechádzam medzi stromami a vtedy sa konáre kývu bez dotyku. Viem privieť vôňu dažďa aj rozfúkať klobúk z hlavy. Čo som?
Strieborná cesta cez krajinu
Nechodím rovno ako cesta, ale viem sa prepletať lesom, lúkou aj mestom. Nosím vodu ďalej a nikdy dlho neostávam na mieste.
Nevidíš ma, no hýbem všetkým
Dokážem rozkývať stromy aj rozfúkať mraky, no sám sa nedá chytiť do dlaní. Niekedy som len jemný dotyk, inokedy viem zatvoriť dvere.
Rastiem pomaly, no pamätám si roky
Mám korunu bez zlata a kmeň pevný ako stĺp. Keď sa roztočí vietor, šepkám listami a v tieni podo mnou je príjemnejšie než na slnku.
Kamenný chrbát nad dolinou
Z diaľky vyzerám ako pokojný obrys, no keď sa ku mne priblížiš, čaká ťa svah, vietor a dlhý dych. Môj vrchol býva chladnejší než dolina podo mnou.
Stojím vysoko, no nepohnem sa ani o krok.
Z diaľky ma vidíš ako veľký chrbát zeme. Na mne býva chladnejšie než dole v doline a cesta nahor vie poriadne potrápiť nohy.
Tichý pohyb krajiny bez nôh
Nemám vlastné nohy, no viem sa prehryznúť horami aj lesmi. Niekde som úzka ako cesta, inde široká ako celé údolie a stále sa hýbem jedným smerom.
Vystúp nad stromami a svet sa zmenší
Nie som les, hoci v ňom často stojím. Z môjho svahu vidno ďalej než z lúky a s každým krokom je dych kratší.
Nevidíš ma, ale zmením ti smer aj náladu.
V lese ohýbam konáre, pri vode ma cítiš skôr než vidíš. Raz som jemný šepot, inokedy nápor, ktorý zatvorí okno aj myšlienku.
Cesta, ktorá nikdy nestojí
Rodím sa vysoko a počas cesty zbieram potoky, dažde aj menšie sestry. Hoci stále idem ďalej, nikdy nemám nohy a nakoniec sa stratím v inom objatí.