Hádanka #2784:
Tam, kde sa obloha dotýka zeme
Zo zeme vyrastám, ale nie som strom. Z diaľky vyzerám ako stena, zblízka ma tvoria kamene, chodníky a ticho. Kto vystúpi vyššie, vidí ďalej než dolu v doline.
Kategória hádaniek
Príroda
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Všetky hádanky v kategórii
Hádanka #2779:
Nikdy neostanem stáť, no stále som tá istá.
Rodím sa vysoko alebo z dažďa, potom si hľadám cestu cez kamene, lúky aj mestá. Niekedy som len šepot, inokedy silný prúd, no napokon sa vždy stratím v niečom väčšom.
Hádanka #2774:
Vie sa stratiť v lese, no cestu si vždy nájde
Začína malým prameňom a potom zbiera ďalšie kvapky z cesty. Občas je tichá, inokedy hučí medzi kameňmi a nakoniec sa vlieva ďalej.
Hádanka #2767:
Nevidíš ma, ale mením smer listov
Niekedy pohladím tvár, inokedy roztočím mlyn alebo ohnem vetvičky. Nemám ruky ani nohy, no podľa mňa sa hýbu stromy aj tráva.
Hádanka #2759:
Neviditeľný maliar lesa
Niekedy ma cítiš skôr, než ma uvidíš: rozkolíšam konáre, rozprášim vôňu lesa a po chvíli sa stratím. Nemám telo, no viem zmeniť smer dymu aj farbu hladiny.
Hádanka #2753:
Nevidíš ma, no cítiš ma na koži
Keď preletím cez koruny stromov, listy zašumia skôr, než ma spozoruješ. Viem byť jemný ako dotyk aj prudký ako poryv pred búrkou.
Hádanka #2733:
Raz tichá, raz hlučná, stále však ide ďalej.
Začínam ako kvapky z kopcov a končím tam, kde ma prijme veľká voda. Po ceste kŕmim lúky, míňam mosty a viem sa zmeniť aj po daždi. Čo som?
Hádanka #2724:
Pruh vody, čo putuje krajinou
Nevyzerám stále rovnako: raz som úzky, raz široký a stále sa posúvam ďalej. Z hôr si nosím vodu a cestou ju rozdávam krajinám. Čo som?
Hádanka #2717:
Nič ma nevidíš, no všade mením smer
Raz hladím tvár, inokedy lámem vetvy a nosím vôňu dažďa. Keď zosilniem, počuť ma v korunách stromov aj na otvorenom poli.
Hádanka #2710:
Ticho stojím nad krajinou
Z údolia pôsobím ako stena, no z vrcholu sa otvorí ďaleký svet. Turisti ma skúšajú zdolať a môj vrch býva často v oblakoch.