Hádanka #19035:
Dotýka sa oblakov
Z diaľky vyzerám ako veľký chrbát zeme, no zblízka ma držia kamene, tráva a chladný vietor. Kto na mňa vylezie, vidí ďalej než z dvora.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Dotýka sa oblakov
Z diaľky vyzerám ako veľký chrbát zeme, no zblízka ma držia kamene, tráva a chladný vietor. Kto na mňa vylezie, vidí ďalej než z dvora.
Príde potichu a odíde bez stopy.
Najprv cítiš jeho vôňu v zemi, potom počuješ bubnovanie na strechách. Nezostáva navždy, no vie zmeniť cestu na kaluže a lúku na lesklé zrkadlá.
Cesta, ktorá nikdy nestojí na mieste
Rodím sa vysoko a miznem ďaleko odtiaľ, no po ceste ma spája množstvo menších prúdov. Niekedy som pokojná, inokedy divoká, a ľudia pri mne stavajú mosty.
Ticho stojím a mením sezóny
V lete dávam tieň, na jeseň šepkám lístím a v zime ostávam bez šiat. Korene ma držia pevne, hoci sa mi vietor často opiera do konárov.
Nevidno ma, ale cítia ma stromy aj plachty.
Nesiem vôňu lesa, pohýnam listy a dokážem rozčerť hladinu, aj keď ma nikto nevidí. Niekedy som jemný šepot, inokedy viem lámať konáre.
Čiara, ktorá nesie cestu cez krajinu
Začínam ako prameň a rastiem, keď ku mne pribúdajú malé potoky. Tečiem cez mestá aj lúky a nakoniec sa stratím vo väčšej vode.
Viem odhaliť vek aj bez kalendára.
Nechodím nikam, a predsa rastiem. Pod zemou sa držím pevne, nad ňou mám korunu a vnútri sa mi ukladajú kruhy rokov. Čo som?
Ticho stojím, no mením krajinu
Na mape som len znak, ale v skutočnosti nesiem chlad, vietor aj sneh. Kto ma zdolá, vidí ďaleko pod seba a ten pohľad sa nezíska bez námahy.
Kreslím cestu krajinou.
Nerastiem ani nechodím, a predsa sa posúvam cez zem. Niekde som úzka, inde široká, no vždy niekam smerujem.
Na mape som len obrys, v teréne výzva
Z diaľky vyzerám pokojne, no kto ma chce prejsť, zistí, že som viac než len výška. Na mojom chrbte sa mení počasie rýchlejšie než dole v údolí.