Hádanka #19113:
Najprv ma počuješ, až potom ma uvidíš v pohybe
Stojím na jednom mieste, no stále pracujem. Keď príde vietor, moje ruky šumia a keď sa zatvoria mraky, držím nad krajinou ticho.
Kategória hádaniek
Príroda
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Všetky hádanky v kategórii
Hádanka #19104:
Nevieš ho chytiť, ale cítiš ho na koži.
V údolí sa vie stratiť medzi stromami a na horách vie spievať cez skaly. Keď zosilnie, ohýba konáre aj plachty, no v ruke nič neudržíš. Čo je to?
Hádanka #19099:
Ticho rastiem do výšky
Keď sa na mňa pozeráš z diaľky, zdám sa malá, no zblízka zistíš, že cesta nahor dá zabrať. Na vrchole býva veterno a výhľad stojí za to.
Hádanka #19092:
Tichý svedok rokov a vetra
Môžem stáť celé desaťročia na jednom mieste a pritom rásť do výšky aj šírky. Na jeseň púšťam listy alebo ihličie podľa toho, aký mám druh.
Hádanka #19083:
Šumí a cestuje krajinou, no nemá nohy
Raz je úzka a tichá, inde široká a divá. Nenosím ju v ruke, no ľudia po nej plávajú, stavajú mosty a sledujú, kam mizne.
Hádanka #19070:
Vyrastám nad stromami
Zdola pôsobím len ako stena z kameňa, no z diaľky ukážem, kde sa nebo dotýka zeme. Nie som živý, a predsa mením vietor, sneh aj cestu človeka.
Hádanka #19063:
Stojím roky a pritom stále rastiem
Na jar nosím jemné ozdoby, v lete dávam tieň a na jeseň sa prezliekam do farieb. Keď prídu búrky, držím sa zeme pevnejšie než človek svojej reči.
Hádanka #19056:
Tichý svedok ročných období
Najprv som len semienko, potom sa vytiahnem k nebu. V lete dávam tieň, na jeseň zhadzujem listy a v zime stojím nahý.
Hádanka #19050:
Rastiem pomaly, no držím krajinu pokope
Zjavujem sa bez hluku a roky nosím mená vetra aj dažďa v kruhoch na tele. Na jar rozdávam tieň, na jeseň šuštím pod nohami, a keď ma odstránia, ostane po mne len peň a spomienka.
Hádanka #19041:
Cesta, čo nikdy nestojí
Začínam vysoko, ale necestujem rovno dole. Obchádzam kamene, stromy aj dediny a stále si pamätám, kadiaľ som už prešla.