Hádanka #3062:
Kamenná stráž nad dolinou
Z diaľky vyzerám pokojne, no môj vrchol býva drsný a chladný. Mnohí ku mne smerujú, aby videli krajinu z výšky, kde vietor znie inak.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Kamenná stráž nad dolinou
Z diaľky vyzerám pokojne, no môj vrchol býva drsný a chladný. Mnohí ku mne smerujú, aby videli krajinu z výšky, kde vietor znie inak.
Cesta, čo nepozná odpočinok
Začína pri prameni, no dlho tam nezostane. Preteká krajinou, obchádza kamene a nakoniec sa stratí v širšom vode.
Nevidíš ma, ale mením krajinu
Niekedy som len šepot, inokedy viem lámať konáre a hnať oblaky do behu. Necítia ma len plachty na vode, ale aj les, keď sa mi postaví do cesty.
Nikdy nestojí, aj keď sa zdá pokojná
Rodí sa vysoko v horách a pod rukami krajiny si hľadá vlastnú cestu. Niekedy je úzka a hlučná, inokedy široká a pomalá, no stále smeruje ďalej. Čo je to?
Keď sa obloha rozhodne zaplakať
Najprv počuješ tichý šum na streche a potom sa na okne objavia drobné bodky. Vezmeš si dáždnik, lebo zem aj topánky sa rýchlo začnú lesknúť.
Neviditeľný vodič vetiev a mrakov
Nemá ruky, a predsa ohýba stromy aj rozvíri hladinu. Raz je len šepot v korunách, inokedy pritlačí dvere tak silno, že si ho zapamätáš na dlho.
Cesta, ktorá nikdy nestojí
Nepamätám si jediné miesto, a predsa ma každý vie sledovať od prameňa až ďalej. Raz som pokojná, inokedy silná a mením krajinu bez slov.
Tichý obor, čo každý rok mení šaty
Koreňmi držím zem a vo vetre šepkám bez slov. Raz som holý, inokedy plný tieňa, no stále stojím na jednom mieste.
Keď sa obloha zatiahne, začnem písať
Prichádzam v kvapkách, no niekedy ma pocítiš len vo vzduchu ešte skôr, než dopadnem na zem. Zjemním prach, zobudím zem a po mne zostanú mláky aj vôňa lesa.
Padám z neba, no nie som hviezda
Prichádzam potichu a mením suchú zem na lesklé chodníky. Niekedy som len jemný šepot, inokedy bubnujem na strechy tak dlho, až sa ľudia schovajú dnu.