Hádanka #19199:
Z diaľky pôsobím ako stena, zblízka som cesta nahor.
Nie som mrak, no často sa dotýkam oblakov. Odvtedy, čo ma obleje dážď, vie byť môj povrch nebezpečne klzký a vrchol sa skrýva dlho za hmlou.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Z diaľky pôsobím ako stena, zblízka som cesta nahor.
Nie som mrak, no často sa dotýkam oblakov. Odvtedy, čo ma obleje dážď, vie byť môj povrch nebezpečne klzký a vrchol sa skrýva dlho za hmlou.
Nemlčím celý rok, mením sa s časom
V lete dávam tieň, na jeseň púšťam farby a v zime vyzerám, akoby som spal. Aj tak však stále držím pôdu a vietor okolo mňa nemá ľahkú úlohu.
Stojím vysoko a vyzerám, že sa pohnem, no nepohnem sa.
Keď sa ku mne vyštveráš, svet je menší a vietor je ostrejší. Nie som strom ani dom, ale z diaľky ma nik neprehliadne.
Tichý svedok ročných období
V lete hádže tieň a v zime trpezlivo stojí proti vetru. Bez slov ukazuje, kde je sever len keď ho ľudia čítajú podľa jeho tvaru a kože.
Stúpam vyššie, čím viac sa po mne ide
Z diaľky vyzerám nehybne, no na mne sa mení počasie, rastú lesy a zanechávajú stopy chodníky. Keď ma človek zdolá, má pocit, že svet pod ním sa zmenšil.
Cez mňa sa krajina nikdy neprestane meniť.
Plynulo sa kľukatím cez lesy aj mestá a stále mierim ďalej. Keď prší, viem byť pokojná, no po daždi sa viem rozbehnúť silnejšie.
Putuje krajinou, no nikdy neprestane
Rodím sa v horách, no nekončím tam. Som úzka aj široká, pokojná aj divoká, a ľudia cez mňa stavajú mosty. Kam by si ma zaradil?
Stojím vysoko, no stále sa mením
Z diaľky vyzerám nepohnuto, no cez mňa sa mení počasie aj výhľad. Kto ku mne kráča, často má pocit, že som bližšie až potom, než čakal.
Stojím vysoko, no nikam nechodím
Zo zeme sa dvíham tak vysoko, že vietor býva môj stály sused. Na mojom svahu sa mení počasie rýchlejšie než dole v údolí a vrch mi často skrýva hmla.
Neviditeľný pomocník na kopcoch
Nepatrím ani do lesa, ani do rieky, no bezomňa sa listy nehýbu a plachty stoja na mieste. Keď zosilniem, ľudia si pevnejšie držia klobúky.