Hádanka #3171:
Cez deň krájam krajinu bez noža.
Som cesta, po ktorej sa voda nikdy neunaví. Niekedy som pokojná a široká, inokedy rýchla a hlučná, no stále sa pohybujem jedným smerom.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Cez deň krájam krajinu bez noža.
Som cesta, po ktorej sa voda nikdy neunaví. Niekedy som pokojná a široká, inokedy rýchla a hlučná, no stále sa pohybujem jedným smerom.
Neviditeľný pohyb v korunách stromov
Keď sa rozbehnem medzi stromami, nepýtam si cestu. Raz hladím listy, inokedy ich ohýbam tak, že šepot lesa zosilnie na hukot. Môžem byť jemný aj prudký.
Rastie aj vtedy, keď sa nič nehýbe.
Zvonka vyzerám ako ticho, no vo vnútri prebieha ruch. Držím zem pokope, ponúkam tieň a každý rok si skúšam nový kabát bez toho, aby som sa presťahoval.
Prichádzam potichu, no počuť ma ďaleko
Najprv sa stratia ďaleké kopce, potom sa listy lesknú ako po kúpaní. Nie som rieka ani more, no z neba viem spraviť bubnovanie.
Zem, čo sa dotýka oblakov.
Nechodím, no mením cestu vetra aj vody. Môžem byť tichá pri úsvite a ostrá, keď sa na mňa oblačia mraky.
Cesta, čo nikdy nespí
Nerastiem na jednom mieste, ale stále si pamätám smer. Raz som úzka a tichá, inokedy široká a hlučná, a cez moje brehy sa menia polia aj mestá.
Nevidno ma, ale mením celé počasie
Pri otvorenom okne rozhýbem záves aj listy na strome. Som všade okolo, no keď stíchnem, všetko sa zrazu správa pokojnejšie.
Môj príbeh začína hlboko pod zemou.
Stojím na jednom mieste, no každým rokom som vyšší a mám vrstvy ako kroniku. V lete dávam tieň, na jeseň púšťam listy a po zime sa zasa preberiem.
Tichý strážca lesa, čo rastie roky.
Mám kmene, čo držia korunu vysoko nad zemou, a v listoch mi šumí vietor. V lete dávam tieň, v jeseni sa farbím a v zime stojím mlčky.
Nerastiem zo dňa na deň, ale z ciest ma vidno zďaleka.
Zo zeme sa zdvíham vyššie než stromy a môj vrch býva často v oblakoch. Kto ku mne vystúpi, uvidí svet menší a vietor tvrdší.