Hádanka #19287:
Z diaľky vyzerá pokojne, no vie poriadne preveriť nohy
Keď sa na mňa pozeráš zdola, zdám sa nekonečný. Hore býva chladnejšie, vetru sa tam páči a cesta na vrchol nie je pre lenivých. Čo som?
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Z diaľky vyzerá pokojne, no vie poriadne preveriť nohy
Keď sa na mňa pozeráš zdola, zdám sa nekonečný. Hore býva chladnejšie, vetru sa tam páči a cesta na vrchol nie je pre lenivých. Čo som?
Tichá cesta vody krajinou
Plynem údolím a mením krajinu bez hluku. Niekedy som úzka a rýchla, inokedy široká a pomalá, no stále hľadám cestu ďalej. Čo som?
Strážca lesa s koreňmi hlboko v zemi
Rastiem na jednom mieste, no nikdy neostávam rovnaký. V lete dávam tieň, na jeseň púšťam listy a v mojom tele sa skrýva rokmi vrstvený príbeh.
Rastiem potichu, ale mením krajinu na roky.
Nepohnem sa z miesta, a predsa mi pribúdajú poschodia. Držím tieň, vtáky aj korene a po každej zime sa do mňa vracia nový život.
Stúpam do výšky, aj keď zostávam na mieste
Z diaľky vyzerám ako ticho stojaci obor, no počasie na mne mení farby aj náladu. Kto na mňa vyjde, často si až hore uvedomí, koľko krokov ešte zostáva.
Nevidíš ma, ale cnie sa mi za mnou stromom
Nemám ruky ani hlas, no dokážem ohýbať konáre a urobiť z pokoja šelest. Niekedy prídem náhle a všetko v tráve sa začne vlniť.
Stojím vysoko nad krajinou
Z diaľky vyzerám pokojne, no cesta ku mne dá nohám zabrať. Z môjho vrcholu býva vidieť široko ďaleko a sneh sa ma niekedy drží dlhšie než údolie.
Keď sa nebo zatiahne, prichádzam po špičkách
Najprv ma zacítiš skôr než ma uvidíš. Potom šumím na strechách, bubnujem do listov a mením suchú cestu na lesklú.
Neviditeľný pútnik medzi stromami
Nevidno ma, ale cítiš ma na tvári aj v korunách stromov. Niekedy šepkám len potichu, inokedy viem rozfúkať dáždniky a pohrávať sa s dverami.
Rastie pomaly, no drží krajinu pohromade
V lete dávam tieň a v jeseni mením farby. Mám korene hlboko v zemi a bez vetra by bolo v lese tichšie.