Hádanka #17793:
Cez krajinu píšem cestu, ktorú nik nevidí celú naraz.
Neraz začínam ako tenká niť v horách a končím až tam, kde sa miešam s veľkou vodou. Vždy sa hýbem len jedným smerom, no viem obísť kameň aj mesto.
Kategória hádaniek
Príroda
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Všetky hádanky v kategórii
Hádanka #17784:
Keď sa pohne, listy si to hneď všimnú.
Nevidíš ma, no strom sa ku mne ohne a voda začne kresliť malé vlnky. Niekedy som len šepot, inokedy urobím z cesty boj s vlastným krokom.
Hádanka #17777:
Prídem potichu a mením krajinu na chvíľu.
Najprv som len ťažký mrak nad strechou, potom začnem bubnovať do plechov aj listov. Nechytíš ma do hrste, no bez mňa sa z lesa stane prach.
Hádanka #17770:
Nikdy nestojím na jednom mieste.
Narodím sa vysoko v kopcoch a potom si trpezlivo hľadám cestu. Smer určujú svahy, kamene aj zákruty, no mne stačí iba pokračovať ďalej.
Hádanka #17763:
Stojím na mieste, no stále sa mením.
Na jar sa obliekam, v lete tienim a na jeseň strácam farby. Mám korene hlboko a vrch vysoko, no nikdy nekráčam.
Hádanka #17754:
Plynem, ale nikam neujdem.
Nemám nohy, a predsa sa trepem cez kamene aj lúky. Keď ma niečo zastaví, obídem to a pokračujem ďalej, až kým sa nestratím v ďalekom cieli.
Hádanka #17747:
Bez mapy kreslím cestu cez krajinu.
Nechodím rovno ani neustupujem, len si hľadám najnižšie miesto. Z prameňov rastiem, pri ústí sa mením na širší príbeh a celé údolia si podľa mňa pamätajú smer.
Hádanka #17732:
Nič nevidno, no všetko sa pohne.
Nepatrím do ruky, a predsa viem pohnúť listami aj čiapkou. Keď zosilniem, počuť ma v korunách stromov aj na brehu mora.
Hádanka #17725:
Mám cestu bez semaforov.
Začínam ako tichý pramienok a cestou ku mne pribúdajú ďalšie vody. Nechodím rovno ani hore, len si trpezlivo hľadám vlastnú dolinu.
Hádanka #17717:
Začína potichu a končí ďaleko odtiaľ, kde vznikne.
Na začiatku som tenký prúd medzi kameňmi, potom sa ku mne pridajú menšie vody a ja stále idem nižšie. Môžu ma krížiť mosty, ale ja sa len valím ďalej k väčšiemu cieľu.