Hádanka #3404:
Mám roky, no nechodím.
Rastiem potichu a z jedného kmeňa nosím veľa rúk. V lete dám tieň, na jeseň listy a v zime len kostru, podľa ktorej ma spozná aj vietor.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Mám roky, no nechodím.
Rastiem potichu a z jedného kmeňa nosím veľa rúk. V lete dám tieň, na jeseň listy a v zime len kostru, podľa ktorej ma spozná aj vietor.
Príde potichu a mení vzduch
Najprv je len šum v diaľke, potom ťa dobehne na ulici aj v lese. Nechávam kvapky na listoch, no nie vždy trvám dlho; po mne býva zem tmavšia a čerstvá.
Stojím, aj keď sa všetko okolo hýbe
Narastiem bez nôh a nepohnem sa z miesta ani vo vetre. Každý rok si obliekam nový kabát, no zvnútra ostávam stále ten istý.
Kamenný stĺp medzi nebom a dolinou
Z diaľky vyzerám ako jeden tvar, no zblízka mám chodníky, skaly aj zmenu počasia na každom kroku. Kto ma chce prejsť, nesmie sa ponáhľať ani podceniť výšku.
Stojím, ale stále rastiem
Mám kmeň, konáre aj listy, no nohami sa nepohnem. V lete dám tieň a na jeseň zhodím šatstvo bez slova.
Prichádzam nepozvaný, no mením všetko
Najprv ma cítiš vo vzduchu, až potom ma vidíš na skle, tráve či kabáte. Keď prídem dlho, zem stíchne a chodník dostane lesk, ale ja nie som mlha.
Stojím vysoko a mením počasie okolo
Zo zdola som len veľký silueta na obzore, no hore ma čakajú skaly, chlad a výhľad. Kto na mňa stúpa, musí sa spoliehať na vlastné nohy.
Nevidno ma, ale bez mňa sa stromy hýbu.
Niekedy len šepkám v korunách stromov, inokedy zavriem dvere tak silno, že ich počuje celý dom. Nemám tvar, ale mením smer vecí okolo seba.
Má korunu, no nekorunuje sa,
Stojím na jednom mieste, a predsa sa mením s časom. Na jar ma zdobia listy, v zime zostanú len konáre a spomienka na tieň.
Niekedy je môj dotyk jemný, inokedy vie aj šľahať.
Nevidíš ma, ale cítiš ma na tvári, v korunách stromov aj pri vode. Viem priniesť sviežosť, no aj prevrátiť dáždnik naruby.