Hádanka #17913:
Nerastiem zhora nadol, ale zospodu vyššie.
Mám úbočie, vrchol aj chodník, no nie som stavba. Z diaľky ma spoznáš podľa tieňa, zblízka podľa vetra, ktorý sa pri mne mení.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Nerastiem zhora nadol, ale zospodu vyššie.
Mám úbočie, vrchol aj chodník, no nie som stavba. Z diaľky ma spoznáš podľa tieňa, zblízka podľa vetra, ktorý sa pri mne mení.
Nikdy nezostanem na mieste.
Viem sa predierať skalami, lesom aj mestom, no stále ma niečo vedie ďalej. Keď ma počúvaš, mením sa podľa toho, kde práve som, no môj smer si určím sám.
Vysoký cieľ, čo sa nedá prehltnúť.
Nepohybujem sa, no mením obzor a vrhám dlhý tieň. Keď na mňa niekto stúpa, býva zadýchaný skôr, než ma dosiahne.
Tichý strážca pri ceste aj v lese
Stojím roky na jednom mieste, no stále mením šaty. Na jar ma zdobia puky, v lete tieň a na jeseň farby, ktoré padnú k zemi.
Strážca, čo rastie pomaly a vysoko
Nosím rokmi vrstvy ako pamäť v kruhoch a v horúčave dávam tieň. V zime som tichý, no na jar viem začať celý príbeh od listu.
Ticho nad krajom, ale nie je to obloha
Zo zeme vyrastám tak vysoko, že mi vietor česá plecia. Na vrchole často nič nerastie, len kamene a chlad, no z diaľky ma ľudia vídajú skôr než les za mnou.
Neustále mením smer, no nikdy sa nestratím.
Zrodím sa vysoko a potom ma cesta vedie dolu dolinou. Kým idem, tvarujem brehy, beriem si menšie vody a nakoniec sa stratím v inej obrovskej mase.
Rastiem do neba, no nemám nohy
Zo zeme sa dvíham vyššie než domy a mraky mi často sedia na pleciach. Cez les i mapu ma spoznáš podľa strmých svahov a úzkych chodníkov.
Neviditeľný malíř trávy
Nie som vidieť, no ohýbam konáre, rozvlním vodu a zmením smer dymu. Keď zosilniem, každý vie, že som prešiel krajinu bez jediného kroku.
Zdola vyzerám ako koniec cesty, no som len začiatok výstupu.
Ľudia sa pri mne zastavia, hoci nejdem ani rovno, ani po vode. Z diaľky som len tmavý zub krajiny, no zblízka dám vetru aj nohám poriadne zabrať.