Hádanka #19470:
Z diaľky vyzerám pokojne, zblízka mením dych.
Môžeš ma obísť po úpätí, no môj vrchol ostáva vyššie než tvoj pohľad. V zime bývam biela, v lete kamenná a za mnou sa často rodia údolia.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Z diaľky vyzerám pokojne, zblízka mením dych.
Môžeš ma obísť po úpätí, no môj vrchol ostáva vyššie než tvoj pohľad. V zime bývam biela, v lete kamenná a za mnou sa často rodia údolia.
Tichý strážca krajiny
Začínam od koreňov skrytých v zemi a hore sa mením na tieň, plody alebo ihličie. V vetre šumím, hoci sa nikam nepohnem.
Nevidno ma, ale hýbem celou krajinou
Niekedy len hladím listy, inokedy trhám dáždniky z rúk. Nemám ruky ani nohy, no viem zmeniť smer vtákov, vôňu lesa aj vlny na vode.
Domov tieňa, šumu a vtákov.
Na jar sa oblečiem do zelene, v lete dám tieň a na jeseň zo mňa padá farebný dážď. Nepohnem sa z miesta, no mením krajinu okolo seba.
Vysoký bod krajiny, čo láka oči aj nohy
Zo spodku pôsobím pokojne, no hore vie fúkať silnejšie a výhľad je ďaleko dookola. Neplávam vo vode ani nerastiem do koruny, ale často ma vidno nad lesom.
Nevidno ma, ale všetko rozhýbem.
Niekedy som len jemný dotyk na lístkoch, inokedy viem prevrátiť dáždnik. Nevidíš ma, no cítiš ma na tvári aj v korunách stromov.
Stojím vysoko a lákam výhľad
Z diaľky vyzerám ako veľká prekážka, no zhora zbadáš ďaleko na všetky strany. V zime ma vie prikryť sneh a turistu preverím skôr než sa nazdá.
Cesta, čo nikdy nezostane na jednom mieste
Začínam v horách ako tenký prúd a rastiem z dažďa aj topiaceho snehu. Vojdem do mora, no po ceste ešte dávam napojiť poliam a mestám.
Plynem aj stojím, no nikdy nie som stále.
Raz som úzka, inokedy široká a viem si nájsť cestu cez celé kraje. Nesiem kamene, ryby aj príbehy miest, ktoré sa ku mne vinú.
Cesta, čo nikdy nestojí na mieste.
Rodím sa v horách, no nezostanem tam dlho. Nesiem sa údolím, obchádzam kamene a nakoniec sa pripojím k väčšiemu vodeplnému svetu.