Hádanka #19546:
Mám pevné nohy, hoci nikam nechodím.
Počas roka mením šaty a v horúčave dávam tieň. Keď sa ma dotkne vietor, začujem šum, akoby som niečo šepkal do lesa.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Mám pevné nohy, hoci nikam nechodím.
Počas roka mením šaty a v horúčave dávam tieň. Keď sa ma dotkne vietor, začujem šum, akoby som niečo šepkal do lesa.
Čo sa zjaví najprv ako šum na streche?
Padám z oblakov v drobných kvapkách a viem prebudiť zem aj vôňu lesa. Niekedy som jemný, inokedy bijem do okien celé hodiny.
Rastiem pomaly, no mením celé okolie.
Som pevne zakorenený, a predsa dokážem ponúknuť tieň, ovocie aj úkryt pre vtáky. V zime mlčím, no po každej jari sa znova prebúdza moja koruna.
Z diaľky pôsobí pokojne, no dobyť ju nie je ľahké.
Nechodím, a predsa mením tvar podľa cesty, ktorou ma ľudia prekonávajú. Z doliny vyzerám ako obrovská stena, no z vrcholu vidno ďaleko za obzor.
Nerastiem zo dňa na deň
Začínam ako malé semienko a časom z mňa vyrastie tieň, konáre aj plody. Nestojím na jednom mieste len tak pre krásu, lebo skrývam vtáky a šumím vo vetre.
Cesta, ktorá sa nikdy nezastaví
Rodím sa v horách a mením sa po ceste, no stále som tá istá. Niekde som úzka a tichá, inde široká a hlučná, a nakoniec sa stratím v inom veľkom objatí.
Stojím roky, ale neostávam rovnaký
Na jar nosím listy ako šaty, v lete dávam tieň a na jeseň sa prezliekam do farieb. Mám korene hlboko v zemi, no rukami sa nikdy nepohnem.
Nemá kroky, no mení obzor
Z diaľky vyzerám ako tichý strážca, v zime nosím bielu čiapku a v lete len tieň pre úbočia. Nepohnem sa z miesta, no z mojej výšky sa mení počasie aj smer cesty.
Tečiem, mením krajinu a nikdy sa nezastavím navždy.
Rodím sa z malých prameňov a cestou ku mne pribúdajú ďalšie vody. Niektoré mestá ma prekračujú mostom, iné ma sledujú celé kilometre.
Stojím roky, no stále mením tvár
Mám kmienok, korunu a na jar sa obliekam do nových listov. V lete dávam tieň, na jeseň šuštím a v zime ostávam ticho, no stále na tom istom mieste.