Hádanka #3564:
Rastie pomaly, no pamätá si roky
Počítajú mi letokruhy a vo vetre sa mi hýbu ruky bez prstov. V lete dávam tieň, na jeseň farby a v zime stojím ticho na svojom mieste.
Kategória hádaniek
Príroda
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Všetky hádanky v kategórii
Hádanka #3557:
Vyrastám z pôdy a mením dvor na tieň.
Mám hlboké korene a vrch sa mi dotýka vetra. Na jar sa obliekam do novej zelene a v lete podo mnou ľudia radi oddychujú.
Hádanka #3550:
Neviditeľný hosť v korunách stromov
Nemám ruky, a predsa rozkývem konáre aj vysokú trávu. Niekedy som len jemný šepot, inokedy viem tlačiť mraky a ženú ma práve tam, kde ma nikto nevidí.
Hádanka #3543:
Nikdy nestojím na mieste, ale nie som chodec.
Rodím sa vysoko a rastiem, kým si pamätám cestu dole. Niekedy som úzka ako niť, inokedy široká a tichá pri brehoch plných stromov.
Hádanka #3536:
Vzpriamená stena z kameňa a ticha.
Z diaľky vyzerám ako obrovský chrbát krajiny, no pri výstupe sa zo mňa stane vietor, skaly a výhľad. Na mape ma ľudia často hľadajú podľa vrcholu.
Hádanka #3529:
Nevidno ma, no hýbem všetkým okolo seba
Viem roztriasť hladinu, rozviazať prádlo na šnúre aj otočiť smer vône v lese. Keď zosilniem, ľudia si ma počujú skôr, než ma stihnú spozrieť.
Hádanka #3521:
Cesta, čo nikdy nespí
Rodím sa vysoko, no netrvám na jednom mieste. Krútim sa medzi brehmi, niekedy som pokojný a inokedy divoký, no stále niekam odnášam vodu.
Hádanka #3514:
Nevidíš ma, ale cítiš ma na tvári
Keď sa rozbehnem, šumí mi tráva aj koruny stromov. Niekedy viem byť jemný a inokedy strhnem čiapku z hlavy, no sám sa nikdy neukážem.
Hádanka #3507:
Príde aj bez pozvania a zmení krajinu za minútu
Najprv ho cítiš na vzduchu a na pokožke, až potom počuješ jeho rytmus. Nezostáva dlho v jednej podobe: raz je len šepot, raz hustá clona, čo maľuje cesty do lesku.
Hádanka #3500:
Tichý domov pre vtáky aj tiene
V lete dáva tieň, v zime zostáva stáť bez slov. Čím je starší, tým viac príbehov nosí v kruhoch vo svojom vnútri.