Hádanka #3670:
Zem sa dvíha až k oblakom
Mám svahy, ktoré skúšajú nohy, a vrchol, ktorý sa často skrýva v hmle. Z diaľky pôsobím nehybne, no mením sa vetrom, vodou aj časom.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Zem sa dvíha až k oblakom
Mám svahy, ktoré skúšajú nohy, a vrchol, ktorý sa často skrýva v hmle. Z diaľky pôsobím nehybne, no mením sa vetrom, vodou aj časom.
Nad lesom stojí tichý strážca
Z diaľky pôsobím ako stena, no zblízka mám chodníky, skaly aj vrchol. Keď sa na mňa šplháš, vzduch redne a výhľad rastie s každým krokom.
Bez neho by les nešumel tak ako dnes
Mám kmeň, korunu aj korene, no nie som kráľ. V lete dávam tieň a na jeseň zo mňa padá farebná paráda.
Drží zem, hoci sa nehýbe
Na jar sa odieva do nových listov, v lete vrhá tieň a na jeseň púšťa plášť. Má kmeň aj korunu, no domovom je mu zem a nebo zároveň.
Ticho stojím a mením obzor
Z diaľky vyzerám ako obrovský chrbát krajiny. Hore je chladnejšie a kto sa ma rozhodne zdolať, ten sa poriadne zapotí.
Z diaľky ticho stojím, no mením celé obzory.
Môžem byť zalesnený, holý aj zasnežený a často oddeľujem údolí od neba. Keď sa na mňa niekto vyšplhá, svet pod ním sa zmenší.
Vie sa kľukatiť a pritom nikam nestratí smer.
Začína vysoko v horách, potom sa prediera dolinou a stále rastie silou vody. Nepožičia si chodník, no vie si ho sama vytvoriť.
Cesta vody od prameňa k moru
Rodím sa vysoko a nikdy sa nevraciam späť. Po ceste beriem ďalšie potôčiky a na konci sa stratím v oveľa väčšom objatí.
Neprestáva ísť, aj keď sa mení krajina.
Začínam potichu v horách a končím ďaleko odtiaľ, často v inom obzore. Môžem deliť mestá aj lesy, no nikdy nestojím na mieste. Čo som?
Stojím pevne, no nikdy nie som rovnaký
Môže ma zasiahnuť blesk, ohýbať vietor aj krájať sekera, a predsa stále vraciam tieň aj pokoj. Začínam v zemi, ale míňam nebo.