Hádanka #18107:
Cesta, ktorá sa nikdy nevracia späť.
Začína v horách, no nemusí tam zostať. Zbieram pramene, míňam mestá a nakoniec sa stratím v inom veľkom vode.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Cesta, ktorá sa nikdy nevracia späť.
Začína v horách, no nemusí tam zostať. Zbieram pramene, míňam mestá a nakoniec sa stratím v inom veľkom vode.
Pohybujem sa aj bez nôh
Začínam v horách a cez obce kráčam bez prestávky. Niekedy som pokojná, inokedy prudká a viem v ceste odniesť kamene aj listy.
Mestá ma pretínajú, no nezastavujú
Začínam nenápadne v horách a pri mori končím len vtedy, keď sa stratím do väčšieho sveta. Nosím kamene, drevo aj príbehy, hoci po mne nikto nekráča dlho.
Cesta vody cez krajinu
Rodím sa vysoko a cestou zbieram silu z prameňov aj dažďa. Nie som statická čiara na mape, lebo sa viem vinúť dolinou, míňať mosty a nakoniec sa stratiť v širšej vode.
Stojím vysoko a nechodím nikam
Môžu ma obchádzať chodníky aj oblaky, no ja sa nepohnem. Z diaľky vyzerám ako pevný chrbát krajiny, odkiaľ býva najlepší výhľad.
Držím sa zeme a siaham k nebu
Narastám pomaly, no každý rok mám viac vrstiev. V horúčave dávam tieň, vo vetre šumím a v lese ma spoznáš skôr, než ma uvidíš celý.
Cez krajinu píšem neviditeľnú mapu.
Raz som úzky ako šnúra, inokedy široký a hlučný, no stále sa hýbem len jedným smerom. Nosím kamienky, odrážam nebo a spájam hory s miestami, kam pešo nedôjdeš.
Ticho, čo sa týči k oblohe
Z diaľky vyzerám ako pevný chrbát krajiny, no zblízka mám chodníky, sutinou aj trpezlivé machy. Keď na mňa vyjdeš, svet sa zmenší a vietor rozpráva hlasnejšie.
Nikdy nekráčam späť, aj keď sa mi chce
Rodím sa z prameňov a z dažďa, no až pri mori zistím, kam som sa celý čas ponáhľala. Obtekám kamene, mestá aj mosty bez prestávky.
Nežijem potichu len pod zemou, ale aj v príbehoch lesa
Z jedného kmeňa viem vyhnať tieň pre vtáky aj chlad pre ľudí. Keď ma vietor skúša, len sa hlbšie zapustím do zeme a každý rok pridám ďalší prsteň. Čo som?