Hádanka #18193:
Cesta vody cez krajinu
Rodím sa vysoko v horách a cestou si beriem pramene z okolia. Niekedy som pokojná, inokedy prudká, no vždy mierim ďalej, až kým ma neprivíta väčšia voda.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Cesta vody cez krajinu
Rodím sa vysoko v horách a cestou si beriem pramene z okolia. Niekedy som pokojná, inokedy prudká, no vždy mierim ďalej, až kým ma neprivíta väčšia voda.
Mlčky drží zem, no nikdy nespí
Začne ako semienko a časom sa z neho stane tieň, úkryt aj domov pre vtáky. Keď príde vietor, nepohne sa z miesta, len šumí a vrhá dlhé tiene. Je pri lese bežný, no bez neho by krajina stratila tvar.
Tichý strážca krajiny
Pustím listy, ale nie pamäť. V lete dávam tieň, na jeseň farby a v zime stojím ako kostra, ktorá sa po daždi znovu napije.
Môžem byť pokojná aj divoká.
Rodím sa vysoko v horách, no dorastám až k veľkým vodám. Všetko, čo cestou stretnem, beriem so sebou ďalej, kým sa nestratím v diaľke.
Vyzerám pokojne, ale skrývam výzvu pre nohy
Z diaľky som len tvar na obzore, no zblízka zistíte, že ma nezdolá jediný krok. Môžem mať chodník, skaly aj sneh a výhľad z môjho vrchu býva odmenou.
Cesta vody krajinou
Začína ako tenký prameň a postupne silnie, ako zbiera ďalšiu vodu z okolia. Nechodí po chodníku, no vie si nájsť vlastnú cestu až ďaleko odtiaľto.
Najvyššie býva ticho, ale nie vždy pokoj.
Nechodím, no mením obzor. Niekedy ma zakrýva sneh, inokedy tráva a kamene, a z diaľky vyzerám ako pevná stena medzi nebom a zemou.
Miesto, kde sa chodí hore dychom
Zo spodu vyzerám ako stena, no zblízka som plný ciest, skál a vetra. Kto ma zdolá, vidí svet inak než ten, čo zostal podo mnou.
Zem sa tu dvíha vysoko k oblakom.
Niekedy ma vidíš ešte z diaľky, lebo čnievam nad krajinu. Na mojom svahu môže rásť les, a kto vystúpi vyššie, často odmení sa výhľadom.
Na mape som bod, v krajine prekážka
Zo zeme vyrastám vyššie než strom, no nepohnem sa ani o krok. Niekedy ma prikryje sneh a inokedy sa na mne stratí posledný lúč slnka.