Hádanka #19688:
Chvíľa, čo rozdelí oblohu na dve farby
Najprv ma zbadáš ako ostrý záblesk, až potom dorazí hlasný rachot. V jednom okamihu viem rozžiariť aj strom uprostred dažďa.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Chvíľa, čo rozdelí oblohu na dve farby
Najprv ma zbadáš ako ostrý záblesk, až potom dorazí hlasný rachot. V jednom okamihu viem rozžiariť aj strom uprostred dažďa.
Vtedy sa nebo roztrhne na sekundu
Prídem bez kroku a bez dychu, no moja stopa vie rozštiepiť strom aj ticho. Trvám len okamih, ale všetci si ma zapamätajú skôr podľa svetla než podľa zvuku.
Na oblohe trvá len zlomok sekundy
Najprv ho zbadáš ako ostrý žiarivý šíp, potom počuješ hrom. Neprichádza potichu a zanechá v pamäti viac hluku než svetla.
Na nebi sa ukáže len na chvíľu
Prídem so silným svetlom a hlasným úderom, po ktorom sa mnohí na okamih zľaknú. Nechytíš ma do rúk, no vieš, že som bol blízko podľa stopy, ktorú zanechám v nočnej oblohe.
Neviditeľný problém, ktorý sa skrýva aj v krvi
Nie som strom, hmla ani vietor, no aj tak ma ľudia riešia, keď chcú mať svoje telo v rovnováhe. Keď sa ma drží priveľa, lekár spozornie skôr, než sa ozve bolesť.
Na oblohe sa zjavím v zlomku sekundy.
Najprv ma vidíš, až potom ma počuješ. Nezostanem dlho, ale stopu viem zanechať v tmavom vzduchu aj v zemi.
Nebeský záblesk, čo rozsekne tmu.
Najprv príde ticho, potom krátky žiarivý švih a vzduch sa otrasie. Videl si ma skôr, než si ma počul.
Skrytá zložka, čo vie napovedať veľa
Nevonia po lese ani po daždi, no ľudia ju sledujú v krvi s veľkým záujmom. Keď je jej priveľa, býva to tichý problém, ktorý sa dlho nehlási.
Neviditeľný spoločník v tvojom jedle
Nie som ani strom, ani rieka, no som všade okolo v prírode. Keď sa ma v tele nazbiera priveľa, zvyknem upchať cesty, hoci bez mňa sa niektoré veci nezaobídu.
Nevidno ma, no viem upchať cestu v tele
Nechutím ako jedlo, no v krvi sa o mňa vie strhnúť veľký rozruch. Keď ma je priveľa, rada sa usádzam na vnútorných stenách ciest, ktorými prúdi život.