Hádanka #19999:
Nevidno ma, no všetko viem rozhýbať
Keď sa rozbehnem, stromom sa trasú konáre a na hladine kreslím vlny. Niekedy som jemný šepot, inokedy silný náraz.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Nevidno ma, no všetko viem rozhýbať
Keď sa rozbehnem, stromom sa trasú konáre a na hladine kreslím vlny. Niekedy som jemný šepot, inokedy silný náraz.
Stojím, ale stále pracujem pre krajinu
V horúčave dávam tieň, v búrke sa ohýbam a po roku mením šaty bez šatníka. Z jedného miesta môžu prichádzať plody, z iného len šum vetra.
Tichý archív času
Rastiem pomaly, no nosím v sebe roky aj pamäť búrok. Dávam tieň, šumím vo vetre a keď ma odstránia, zostane po mne kruhový záznam.
Nevidíš ma, no cítiš ma v listoch aj vlasoch.
Niekedy šepkám medzi stromami, inokedy len potichu tlačím mraky ponad kopce. Keď zosilniem, dvere sa rozbúchajú a voda na jazere sa zvláni.
Keď sa obloha zatiahne, prichádzam
Najprv ma počuť, až potom vidieť. Keď sa rozbehnem, listy sa lesknú a chodníky mlčia pod sivým závojom.
Vyrastám do výšky, ale neodchádzam.
Nosím ročné zmeny na sebe bez jediného kabáta. V lete dám tieň, na jeseň pustím listy a aj keď ma zlomí vietor, často ostanem stáť.
Nezastaví sa, aj keď mení smer
Rodím sa vysoko, ale nekončím tam. Obchádzam kamene, prehĺbam brehy a vždy hľadám nižšie miesto, kde sa môžem stratiť v diaľke.
Nevidno ma, no všetko rozhýbem
Nechytíš ma do dlane a predsa viem napnúť listy, rozvlniť trávu aj pošepkať plachej vode smer. Keď sa rozbehnem silnejšie, v lese ma začuješ skôr, než ma uvidíš.
Tichá stena krajiny v oblakoch
Zdola vyzerám nehybne, no mením sa podľa ročných období aj počasia. Na mojom chrbte sa strácajú chodníky a z vrcholu býva svet často menší. Čo som?
Bez krídel sa šplhám k oblakom.
Zo spodku vyzerám ako tichý obor, z diaľky ako stena proti vetru. Na vrchole býva chlad aj sneh, aj keď dolu už kvitnú lúky.