Hádanka #18564:
Kde sa mením každým ročným obdobím
Som vysoký aj nenápadný, no bezomňa by les pôsobil prázdnejšie. Na jar ma zdobí nový život, v lete tieň a na jeseň farby, ktoré padajú k zemi. Čo som?
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Kde sa mením každým ročným obdobím
Som vysoký aj nenápadný, no bezomňa by les pôsobil prázdnejšie. Na jar ma zdobí nový život, v lete tieň a na jeseň farby, ktoré padajú k zemi. Čo som?
Tichý strážca krajiny
Pustí korene hlboko do zeme a napriek tomu sa každý rok mení. Keď je teplo, dáva tieň, a keď sa ho dotkne vietor, šumí bez slov.
Čo sa týči nad lesom a zbiera oblaky?
Z diaľky sa zdá, že sa len ticho dvíha k nebu. Hore býva chladnejšie než dole a na svahoch sa mení výhľad s každým krokom.
Cesta vody cez krajinu
Narodí sa vysoko a cestou zbiera prítoky, bahno aj príbehy brehov. Nie je to more, no vie byť široká, pokojná aj divoká podľa toho, kadiaľ ide.
Nesiem krajinu, no sama sa nehýbem.
Rodím sa v horách, pretekám dolinami a občas sa stratím až v mori. Na mne plávajú lode, pri mne rastú mestá a mosty.
Nevidno ma, no viem rozhýbať celý les
Keď prebehnem po stromoch, šuštia lístie aj tráva a voda na hladine si kreslí vlnky. Niekedy som jemný, inokedy taký silný, že ľudia zatvárajú okná.
Keď sa objaví, všetko vonia inak.
Nebieha, no zhora padá v tenkých kvapkách. Po mne ostanú mokré chodníky, kaluže a ľudia často otvoria dáždnik.
Ticho stojím, no mením obzor každému výletu
Z diaľky pôsobím ako pevná prekážka, no vo vnútri skrývam chodníky, kamene a často aj sneh. Kto chce výhľad, musí ku mne vystúpať, nie sa ku mne priplaziť.
Cesta vody bez zastavenia
Začínam vysoko a postupne si hľadám cestu cez doliny, kamene aj mestá. Stále som v pohybe a to, čo dnes niesiem, zajtra už môže byť inde.
Tichý strážca obzoru
Z diaľky vyzerám nehybne, no môj tvar mení vietor, sneh aj čas. Ľudia na mňa lezú, keď chcú výhľad, a dole podo mnou býva les alebo dolina.