Hádanka #4059:
Rastie potichu, no mení celú krajinu
V lete dávam tieň, na jeseň pustím listy a v zime stojím trpezlivo ďalej. Pod mojimi konármi sa často skrýva vták aj vietor.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Rastie potichu, no mení celú krajinu
V lete dávam tieň, na jeseň pustím listy a v zime stojím trpezlivo ďalej. Pod mojimi konármi sa často skrýva vták aj vietor.
Má korunu, ale nepatrí kráľovi.
Rastiem roky na jednom mieste, no každý rok sa mením. Na jar nesiem púčiky, v lete tieň a na jeseň listy odlietajú ako malé správy do vetra.
Vysoká, tichá a často zakrytá oblakmi
Keď na mňa lezieš, vzduch redne a cesta býva strmá. Nie som kopec pri meste ani obyčajný strom, ale z diaľky dominujem krajine.
Nesiem tieň, listy aj príbehy ročných období
Na jar sa oblieka do zelena, na jeseň sa prefarbí a v lete dáva chlad. Nepohybuje sa z miesta, no rastie celý život.
Bez neho by les šumel inak
Držím sa zeme koreňmi, ale dvíham sa k oblohe. Roky si nosím vo vnútri svoje kruhy a na jeseň mením šat.
Má korene hlboko a tieň ďaleko
Vyrastám z pôdy, nosím listy a často podo mnou šuští tieň. Keď príde vietor, moje vetvy odpovedajú tichým šumením.
Cez deň mení smer, no nikdy nezostane stáť.
Nie som cesta, a predsa ma ľudia sledujú, aby sa dostali ďalej. Rodím sa vysoko, klesám dolu a pri ústí sa mením na širší svet, no stále zostávam jednou líniou pohybu.
Neviditeľný dirigent v korunách stromov
Raz pohladí tvár a raz zavelí v konároch tak, že sa celý les rozhýbe. Nemá ruky ani kroky, no vie otvoriť dvere dymu, priniesť vôňu dažďa a zmiznúť skôr, než ho stihneš chytiť.
Keď obloha stíchne, začne šepkať zem
Prichádzam po oblakoch a bez mňa sú chodníky prašné a smädné. Nevidíš ma držať v ruke, ale v kvapkách viem rozohrať celý les a na okne kreslím malé stopy.
Tichý archív rokov
V lete dávam tieň a v zime odhaľujem prázdne ramená. V mojich vrstvách sa dá čítať vek, aj keď nikto nič nepovie. Bez koreňov by som sa však ani nepohol. Čo som?