Hádanka #19920:
Kúsok zeme, ktorý vidno zďaleka.
Stojí vysoko nad dolinou a z vrchu máš prehľad široko-ďaleko. V zime býva často v bielom a pred výstupom si treba odpočinúť.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Kúsok zeme, ktorý vidno zďaleka.
Stojí vysoko nad dolinou a z vrchu máš prehľad široko-ďaleko. V zime býva často v bielom a pred výstupom si treba odpočinúť.
Stojím, no stále sa mením.
Nie som strom ani dom, a predsa vrhám dlhý tieň a mením počasie okolo seba. Keď ma zdolávaš, prestávaš dýchať rovnomerne, no odmenou je pohľad na svet zhora.
Tichý strážca v lese
Pije dažďovú vodu a drží koruny vysoko nad zemou. V jeho tieni sa ukryje vták aj unavený pocestný.
Má korene, no nechodí.
Držím zem, dávam tieň a po vetre si rozprávam listami. Keď ma vyrúbu, ostane po mne iba peň a spomienka v kruhoch vnútri.
Kamenný strážca nad oblakmi
Zo zeme rastiem tak vysoko, že vrhám tieň na údolia. Cez mňa vedú chodníky, ale vietor ma nikdy neobíde; na vrchole býva ticho a výhľad ďaleko.
Pohybuje sa bez nôh a kreslí cestu krajinou.
Nechodím, no viem sa valiť údoliami a obchádzať kamene. Raz som úzky prúd, inokedy široká línia, a stále nesiem vodu ďalej.
Niekedy príde potichu, inokedy búcha po strechách.
Začnem tam, kde sa obloha ťahá do tmavých vrstiev a vzduch zrazu vonia po zemi. Keď padám, mením chodníky na lesklé pásy a potoky na rýchlejšie prúdy.
Nevyvidíš ma, no mením každý strom
Nemám telo, ale viem tlačiť plachty, rozhýbať koruny aj prehlušiť ticho v lese. Niekedy som len jemný dotyk, inokedy dokážem zmeniť plán celého dňa.
Ticho stojí, no stále rastie.
Má kmeň, korunu aj tienisté ramená. Na jar nesie nové listy a v lete pod ním nájdeš úkryt pred horúčavou.
Bez mňa by krajina mlčala inak.
Rodím sa vysoko a cestou zbieram malé sestry z potokov. Nenápadne míňam mestá aj lúky, no stále sa hýbem dopredu, až kým sa nestratím v niečom oveľa väčšom. Čo som?