Hádanka #3953:
Keď sa pozeráš hore, vidíš jej vrchol.
Stojím vysoko nad stromami a môj vrch býva často v oblakoch. Kto ku mne ide pešo, zistí, že každý krok je ťažší než ten predchádzajúci.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Keď sa pozeráš hore, vidíš jej vrchol.
Stojím vysoko nad stromami a môj vrch býva často v oblakoch. Kto ku mne ide pešo, zistí, že každý krok je ťažší než ten predchádzajúci.
Neustále cestujem a pritom nikdy neodídem
Začínam potichu v horách a končím ďaleko tam, kde sa krajina otvára do šírky. Môžem byť úzka aj divoká, v zime zamrznúť a v lete niesť loďky aj príbehy.
Na jednom mieste stojím roky, no stále mením okolie.
Na jar sa obliekam do novej farby, v lete dávam tieň a na jeseň púšťam listy. Nikam nechodím, a predsa ma ľudia hľadajú v lese aj pri ceste.
Rastie, ale nechodí; pije, ale nemá ústa
Celý život stojím na jednom mieste, no napriek tomu mením podobu krajiny okolo seba. V horúčave dávam tieň, vo vetre šumím a v zime si nechávam len kostru.
Stojím vysoko, no stále sa mením.
Z diaľky pôsobím nehybne, no vietor, sneh aj dážď mi stále prerábajú tvár. Na mňa sa pozerajú turisti, horolezci aj mraky, keď hľadajú najvyšší bod okolo.
Ticho sa pohybuje, no nejde z miesta.
Rodím sa z prameňov a potokov, potom sa predieram cez les aj mestá. Nakoniec ma nevidíš v krajine, lebo sa stratím v inej veľkej vode.
Raz je tichá, raz divoká a stále ide ďalej.
Rodím sa vo vyššej krajine z prameňov a potokov. Prechádzam údoliami, krútim sa medzi brehmi a nakoniec sa stratím v mori alebo v inej veľkej vode.
Nevidíš ma, ale bezomňa listy tancujú.
Niekedy len šepkám v korunách stromov, inokedy viem prevrátiť dáždnik naruby. Nemám ruky ani hlas, no keď sa rozbehnem, cítiš ma na tvári aj počuješ v noci.
Strážca tieňa aj času
Mám korene hlboko v zemi a hlavu vysoko nad zemou. V lete dám tieň a na jeseň sa viem prezliecť do iných farieb bez jediného kroku.
Zospodu som prekážka, zhora smer.
Keď sa ku mne blížiš, mením sa z pozadia na cieľ. Na mojom chrbte býva chlad, vo svahoch ticho a z vrchu vidíš krajinu tak ďaleko, že sa stratí v hmle.