Hádanka #4285:
Z diaľky vyzerám menšia, než som.
Zospodu ma niekedy zakrýva hmla a z vrcholu vidno ďaleko do krajiny. Kto ku mne stúpa, cíti, že cesta je dlhšia než pohľad.
Kategória hádaniek
Príroda
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Všetky hádanky v kategórii
Hádanka #4262:
Strieborná čiara cez krajinu
Mierne kľukatej ceste cez krajinu nevidno koniec, hoci sa stále hýbem dopredu. Zbieram prítoky, míňam mosty a nikdy nestojím na jednom mieste.
Hádanka #4253:
Cesta, čo nikdy nespí
Narodím sa vysoko a postupne sa učím zrýchľovať. Niekedy som tenká ako niť, inde široká a hlučná, no stále nesiem všetko len jedným smerom.
Hádanka #4246:
Cesta, ktorá si pamätá každý dážď
Začínam ako tenký prameň a neskôr zbieram ďalšie vody po ceste. Nikdy nejdem naspäť, len ďalej a ďalej, až sa stratím v inej hladine.
Hádanka #4237:
Cestuješ po jej brehu, no ona ide ďalej.
Rodím sa vysoko v horách z prameňov a z dažďa. Cez mestá aj lesy si razím vlastnú cestu, kým sa nakoniec stratím v väčšej vode.
Hádanka #4227:
Kamenný strážca obzoru
Z diaľky vyzerám pokojne, no kto ma začne stúpať, zistí, že na mne sa dych skracuje a cesta sa mení na skúšku. Nad stromami mám často posledné slovo.
Hádanka #4218:
Nevidno ma, ale mením krajinu
V stromoch viem spievať aj šepkať, no sám nemám hlasivky. Niekedy jemne hladím lístie, inokedy zvalím dáždnik a rozbehám mraky.
Hádanka #4209:
Vrchol, čo sa dotýka oblakov
Z diaľky vyzerám ako veľký chrbát krajiny. Keď na mňa vystúpiš, vietor je ostrejší a výhľad širší než na lúke podo mnou.
Hádanka #4201:
Narastám, aj keď sa nepohnem ani o krok.
Čím som vyšší, tým dlhšie padá tieň a tým menšie vyzerajú veci podo mnou. Nepremiestňujem sa, no lámem obzor.
Hádanka #4192:
Najprv ma cítiš, až potom ma vidíš.
Prídem potichu, no bubnujem o strechy, listy aj okná. Keď ma je dosť, zem sa leskne a chodníky sa menia na malé rieky.