Hádanka #20159:
Rastiem pomaly, no vydržím roky
Na jar ma zdobia nové listy, v lete dávam tieň a na jeseň šuštím farbami. Stojím na jednom mieste, no v lese ma vidno zďaleka.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Rastiem pomaly, no vydržím roky
Na jar ma zdobia nové listy, v lete dávam tieň a na jeseň šuštím farbami. Stojím na jednom mieste, no v lese ma vidno zďaleka.
Tichý obor nad krajinou
Stojím vysoko a z diaľky ma vidno aj z mrakov. Na moje vrcholy sa nechodí len tak po rovine a z môjho úpätia často tečie potok.
Ticho stojí nad krajinou a mení obzor
Zďaleka vyzerá ako hranica sveta, no po príchode zistíš, že má cesty, skaly aj vietor. Keď sa na ňu pozeráš z údolí, zdá sa väčšia než obloha. Čo je to?
Drží pôdu aj tieň v horúcom dni
Má korene hlboko v zemi, kmeň smeruje k oblohe a na vetre šumí namiesto rozprávania. V lese tvorí tieň, pri ceste zas chladný úkryt. Čo je to?
Keď sa prebúdza obloha, zem sa napije
Padá z neba po kvapkách a dokáže za chvíľu rozmazať prach na ceste. Bez neho je všetko suché, no po ňom vonia les aj tráva oveľa silnejšie.
Cesta, ktorá sa nikdy nevracia späť
Rodí sa vysoko v kopcoch, zbiera drobné pramene a cestou sa zväčšuje. Nesie kamienky, listy aj člny, no sama sa stále sunie len jedným smerom.
Ticho nad krajinou, no nikdy nie navždy
Stojí pevne, aj keď ho pod nohami nevidno celé. Čím vyššie stúpaš, tým menší sa zdá svet pod tebou, a pritom je len kusom zeme, ktorý sa vypína k oblohe.
Cesta vody krajinou
Začína ako tenký prúd a vie sa rozšíriť do širokej cesty. Míňa lesy, mestá aj mosty, no nikdy nestojí na mieste. Čo je to?
Cesta, ktorá sa nikdy nezastaví
Niekde je úzka, inde široká a stále sa mení. Zbierá vodu z hôr a lesa, no sama si razí cestu krajom, kým nakoniec zmizne v väčšom celku.
Ticho, z ktorého je výhľad
Nestojí na miestach, kam sa ide rýchlo. Keď sa na ňu vyšplháš, vetor je ostrejší a pohľad širší než dole v údolí.