Hádanka #18739:
Príde aj bez pozvania a mení plán na deň.
Začne ako jemný šum na streche, potom rozkreslí cestičky v kalužiach a nakoniec prebudí vôňu zeme. Nie je to rieka ani sprcha, no všetko pod sebou vie navlhčiť.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Príde aj bez pozvania a mení plán na deň.
Začne ako jemný šum na streche, potom rozkreslí cestičky v kalužiach a nakoniec prebudí vôňu zeme. Nie je to rieka ani sprcha, no všetko pod sebou vie navlhčiť.
Cesta vody medzi brehmi a zákrutami
Nevzniká z jedného miesta a predsa sa stále hýbe jedným smerom. Raz je úzka, raz široká, a podľa nej sa krajina mení od prameňa až po ústie.
Kreslím krajinu bez ceruzky a nikdy nestojím na mieste.
Začínam v tichu a hľadám si vlastnú cestu cez skaly, lúky aj mestá. Môžem byť úzky aj široký, no vždy mám smer a napokon sa pridám k väčšiemu celku.
Stúpam vysoko, no nikdy neuvidíš moje kroky
Môj chrbát sa dotýka oblakov len z diaľky, ale ľudia naň lezú pre výhľad aj ticho. Na úpätí mám les, vyššie skaly a v zime si na mne odpočine sneh.
Bez listov, no mení sa s ročnými obdobiami
Stojím na jednom mieste, a predsa som pre vtáky aj ľudí útočisko. Môžem šepkať vo vetre, tieniť v lete a v zime zostať holý.
Stojím desaťročia, no nikdy nie nehybne.
Z jednej strany som domov pre vtáky, z druhej tieň pre ľudí. V lete ma držia listy, v zime len kostra konárov, no stále ukazujem čas aj smer vetra. Nerosiem sa, a predsa zo mňa kvapká po daždi.
Ticho stojím, no mením počasie okolo
Z diaľky vyzerám ako jedna veľká hrča zeme, no vrchol mi často skrýva oblak. Kto ku mne vystúpa, vidí ďaleko, ale cesta nahor nebýva ľahká.
Cesta, čo nikdy nespí
Začína vysoko, šuští cez kamene a ďalej si hľadá vlastnú cestu krajinou. Nikdy nestojí na mieste a do cieľa ju vedie len spád.
Nehybný obr, ktorý mení tvár podľa počasia
Z diaľky vyzerám ako stena, no zblízka mám chodníky, skaly aj snehové škvrny. Ľudia ma zdolávajú kvôli výhľadu a dole pri mne často šumí les či dolina.
Cez krajinu sa nesiem stále ďalej.
Začínam v horách alebo prameňoch a nikdy neostávam dlho na jednom mieste. Cestou sa ku mne pridávajú ďalšie vody, až sa napokon stratím v oveľa väčšom celku.