Hádanka #4518:
Tichý svedok ročných období
Stojí na jednom mieste, no stále sa mení. Na jar ho zdobia nové lístky, v lete tieň, na jeseň farby a v zime holé konáre.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Tichý svedok ročných období
Stojí na jednom mieste, no stále sa mení. Na jar ho zdobia nové lístky, v lete tieň, na jeseň farby a v zime holé konáre.
Spadne a hneď mení tvár krajiny.
Prichádzam z oblakov, no nie vždy rovnako. Raz len jemne zvlhčím listy, inokedy rozozvučím plech a zmením cesty na lesklé zrkadlá.
Neviditeľný maliar v korunách stromov
Nie som vec, ktorú chytíš do dlane, no viem rozvlniť trávu aj zahnať oblak. Raz som jemný šepot, inokedy silný nápor, ktorý zapíska medzi konármi.
Cesta, ktorá nikdy nespí a stále mení tvar
Nie som cesta, no vediem krajinou a spájam miesta bez značiek. Niekedy som úzky šepot, inokedy divoký hluk, čo si razí vlastnú stopu.
Keď sa obloha zatiahne
Prichádzam potichu a mením vôňu vzduchu aj chodník na lesklú pásku. Niekedy som jemný šepot, inokedy bubnujem na strechu.
Keď prichádzam, mením vôňu krajiny
Najprv ma počuť na streche a až potom cítiť vo vzduchu. Neprichádzam sám, no všade po mne zostanú kvapky, kaluže a nový lesklý povrch.
Neviditeľný pomocník, čo mení smer sveta
Nevidíš ma, ale cítiš ma na tvári aj vo vetvách stromov. Niekedy šepkám, inokedy tlačím mraky ďalej, a bez prestávky mením smer pohybu okolo seba.
Neprístupný hrot zeme a neba
Z diaľky vyzerám ako tichá stena, no na mojom chrbte sa mení počasie rýchlejšie než dole v údolí. Kto ku mne vystúpi, získa výhľad, ale aj zadýchané kroky.
Stojím vysoko, ale nie som budova.
Mám svahy, hrebeň aj úbočie, no nohy nemám. Keď na mňa vystúpiš, svet sa zmenší a obloha býva akosi bližšie.
Z roka na rok rastie, no z miesta sa nepohne.
Má korene v zemi a vetvy siahať vedia vysoko k nebu. V lete dáva tieň, na jeseň púšťa lístie a v lese ho spoznáš na prvý pohľad.