Hádanka #18898:
Tichý pohyb krajiny bez nôh
Nemám vlastné nohy, no viem sa prehryznúť horami aj lesmi. Niekde som úzka ako cesta, inde široká ako celé údolie a stále sa hýbem jedným smerom.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Tichý pohyb krajiny bez nôh
Nemám vlastné nohy, no viem sa prehryznúť horami aj lesmi. Niekde som úzka ako cesta, inde široká ako celé údolie a stále sa hýbem jedným smerom.
Vystúp nad stromami a svet sa zmenší
Nie som les, hoci v ňom často stojím. Z môjho svahu vidno ďalej než z lúky a s každým krokom je dych kratší.
Nevidíš ma, ale zmením ti smer aj náladu.
V lese ohýbam konáre, pri vode ma cítiš skôr než vidíš. Raz som jemný šepot, inokedy nápor, ktorý zatvorí okno aj myšlienku.
Cesta, ktorá nikdy nestojí
Rodím sa vysoko a počas cesty zbieram potoky, dažde aj menšie sestry. Hoci stále idem ďalej, nikdy nemám nohy a nakoniec sa stratím v inom objatí.
Nevidno ma, no mením ti kroky aj vlasy
Vie rozkývať konáre, no strom nezlomí. Niekedy je len jemný dotyk na tvári, inokedy zatvorí dvere o seba sám.
Keď prídem, zem zmení hlas
Najprv ma cítiš vo vzduchu a až potom na lístkoch. Môžem prísť ako jemné šumenie aj ako prudký príval, no nie som vietor ani hmla.
Bez hluku držím krajinu pokope.
Pijem zo zeme, ale dýcham do oblakov. Rokmi si obliekam nové šaty, no zostávam na tom istom mieste a dávam tieň aj úkryt.
Stojím vysoko, aj keď sa nehýbem
Z diaľky vyzerám ako chrbát zeme. Niekedy som zelená, inokedy holá a kamenistá, no vždy ma cítiť vo vetre aj v nohách, keď sa na mňa šliape.
Strieborná cesta, čo sa nikdy nezastaví
Rodím sa vysoko medzi prameňmi a stále si hľadám cestu dolu. Niekedy som úzky potok, inde široký pás vody, no vždy nesiem brehy, kamene aj príbehy až ďalej.
Cesta vody, ktorá mení krajinu
Rodím sa vysoko a postupne ku mne pribúdajú menšie pramene. Smerujem ďalej, aj keď ma hrádze a mosty na chvíľu skroťujú, a po ceste tvarujem brehy.