Hádanka #4868:
Nevidíš ho, ale cítiš ho na tvári
Dokáže rozhojdať konáre, no strom nevytrhne. Na lúke sa hrá s trávou a pri okne vie priniesť chladný šepot, hoci sám nemá ruky ani nohy.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Nevidíš ho, ale cítiš ho na tvári
Dokáže rozhojdať konáre, no strom nevytrhne. Na lúke sa hrá s trávou a pri okne vie priniesť chladný šepot, hoci sám nemá ruky ani nohy.
Cesta, čo sa nikdy nezastaví
Začína v horách a bez pýtania sa si hľadá vlastnú trasu. Raz je úzka a tichá, inokedy široká a silná, no stále tečie jedným smerom.
Vyrastie, aj keď sa nepohne.
Stojí na jednom mieste, no stále rastie do výšky aj šírky. Nosí listy, tiene a niekedy aj plody, ktoré sa z neho odtrhnú len po čase.
Z diaľky vyzerá nehybne, no mení sa s obzorom.
Čím vyššie na ňu vystúpiš, tým viac vidíš ďalej. Niekedy ju zahaľuje hmla, no stále stojí na svojom mieste a nikam neodíde.
Čím vyššie ideš, tým viac sa zmení ticho.
Nestojím, ale rastiem do neba. Môžem mať lesy na svahoch, sneh pri vrchole a z môjho úpätia často tečie voda.
Nerobím hluk, ale hýbem všetkým okolo.
Nevidíš ma, no cítiš ma v korunách stromov aj na pokožke. Keď zosilniem, zatvoríš okno, no stále ma nechytiš do dlane.
Môj vrchol býva prvý v oblakoch
Zdola pôsobím ako tichý obor, no zhora ukážem celé údolie naraz. Keď sa mení počasie, často si vezmem na hlavu sneh alebo mraky, a podo mnou sa kľukatí cesta.
Tichá prekážka, ktorú vidno zďaleka
Z diaľky vyzerám ako veľký chrbát zeme a občas si na mne ľudia stavajú rozhľadne. Keď stúpneš vyššie, vzduch redne a cesta sa mení na skúšku trpezlivosti.
Po prvom oblaku prichádzam ja
Padám zhora v tenkých stopách a zem po mne zmäkne. Bez mňa by sa lúky netešili, no ak som silný, ľudia sa skrývajú pod strechu.
Keď sa pohne vzduch
Nevidíš ho, no ohne stromom konáre a vie roztancovať hladinu. Niekedy len píska v škárach, inokedy ťahá kabát z ramien.