Hádanka #18986:
Viem odhaliť vek aj bez kalendára.
Nechodím nikam, a predsa rastiem. Pod zemou sa držím pevne, nad ňou mám korunu a vnútri sa mi ukladajú kruhy rokov. Čo som?
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Viem odhaliť vek aj bez kalendára.
Nechodím nikam, a predsa rastiem. Pod zemou sa držím pevne, nad ňou mám korunu a vnútri sa mi ukladajú kruhy rokov. Čo som?
Ticho stojím, no mením krajinu
Na mape som len znak, ale v skutočnosti nesiem chlad, vietor aj sneh. Kto ma zdolá, vidí ďaleko pod seba a ten pohľad sa nezíska bez námahy.
Kreslím cestu krajinou.
Nerastiem ani nechodím, a predsa sa posúvam cez zem. Niekde som úzka, inde široká, no vždy niekam smerujem.
Na mape som len obrys, v teréne výzva
Z diaľky vyzerám pokojne, no kto ma chce prejsť, zistí, že som viac než len výška. Na mojom chrbte sa mení počasie rýchlejšie než dole v údolí.
Niekedy ma cítiš skôr než vidíš
Prechádzam medzi stromami a vtedy sa konáre kývu bez dotyku. Viem privieť vôňu dažďa aj rozfúkať klobúk z hlavy. Čo som?
Strieborná cesta cez krajinu
Nechodím rovno ako cesta, ale viem sa prepletať lesom, lúkou aj mestom. Nosím vodu ďalej a nikdy dlho neostávam na mieste.
Nevidíš ma, no hýbem všetkým
Dokážem rozkývať stromy aj rozfúkať mraky, no sám sa nedá chytiť do dlaní. Niekedy som len jemný dotyk, inokedy viem zatvoriť dvere.
Rastiem pomaly, no pamätám si roky
Mám korunu bez zlata a kmeň pevný ako stĺp. Keď sa roztočí vietor, šepkám listami a v tieni podo mnou je príjemnejšie než na slnku.
Kamenný chrbát nad dolinou
Z diaľky vyzerám ako pokojný obrys, no keď sa ku mne priblížiš, čaká ťa svah, vietor a dlhý dych. Môj vrchol býva chladnejší než dolina podo mnou.
Stojím vysoko, no nepohnem sa ani o krok.
Z diaľky ma vidíš ako veľký chrbát zeme. Na mne býva chladnejšie než dole v doline a cesta nahor vie poriadne potrápiť nohy.