Hádanka #4980:
Rastie potichu, ale mení celú krajinu
Má korene hlboko v zemi a konáre vysoko v oblakoch, no nepresúva sa. V lete dáva tieň, na jeseň púšťa listy a v lese z neho býva orientačný bod.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Rastie potichu, ale mení celú krajinu
Má korene hlboko v zemi a konáre vysoko v oblakoch, no nepresúva sa. V lete dáva tieň, na jeseň púšťa listy a v lese z neho býva orientačný bod.
Ticho stojí a predsa mení obzor
Z diaľky vyzerám ako nehybný chrbtom podopretý svet. Keď ku mne stúpaš, vzduch redne a pod nohami sa mení na kamene, nie na cestu.
Nevidíš ma, ale cítiš ma na koži
Niekedy je jemný a šepká v korunách stromov, inokedy rozbehne vlajky aj dvere. Nemá ruky ani nohy, no vie poháňať veci aj meniť smer dymu.
Príde potichu, ale mení celý deň
Padám z neba v drobných kvapkách a neraz ma sprevádza šum na strechách a v mlákach. Keď som silný, zem vonia inak a chodníky sa lesknú.
Nebo sa zrazu zmení na bubon.
Najprv príde ticho a potom jemné klopanie do listov aj striech. Bez neho by bolo v lese sucho, no pri silnom prívale vie potrápiť aj topánky.
Vyrastá k nebu, ale nepohne sa.
Cestovateľa vie odmeniť výhľadom aj potrápiť stúpaním. Na mape je len kresba, no v skutočnosti mení počasie, vetry aj to, ako ďaleko dohliadneš.
Na obzore rastie do výšky
Z diaľky ju uvidíš skôr než domy a stromy okolo nej. Keď na ňu vystúpiš, krajina sa otvorí pod nohami a vrchol býva často v oblakoch.
Prúdom ma niekedy počuť skôr než vidieť
Rodím sa vysoko a zbieram sa z kvapiek, snehu aj prameňov. Neprestávam sa hýbať, aj keď mením meno pri každom ohybe krajiny, a vždy si nájdem cestu ďalej.
Stojím ticho, ale mením výhľad
Rastiem bez krokov a napriek tomu sa na mňa dá vystúpiť. Keď sa zo mňa pozeráš dolu, rieka aj les vyzerajú menšie a obloha bližšie.
Nebol ho vidieť, no všetko pohol.
Niekedy len šepká medzi vetvami, inokedy trhá čiapky z hláv. Cítiš ho skôr na tvári než očami, hoci sám nemá tvar ani farbu.