Hádanka #20489:
Vystupujem vysoko nad krajinu
Môj vrch býva chladnejší a vietor tam znie ostrejšie. Z diaľky vyzerám ako veľký chrbát zeme, čo sa dvíha k oblohe.
Kategória hádaniek
Príroda
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Všetky hádanky v kategórii
Hádanka #20483:
Cesta, ktorá nikdy nespí
Začínam ako pramienok a končím tam, kde sa voda stratí v šírke. Nosím loďky, brúsim kamene a stále sa tvárim, že som na ceste. Čo som?
Hádanka #20476:
Vyrastá potichu, no mení celú krajinu.
Na jar šumí, v lete dáva tieň a na jeseň odovzdáva farby. Nemá nohy, predsa stojí celé roky na jednom mieste a v korunách skrýva vtáky.
Hádanka #20470:
Míňam krajinu a stále sa hýbem
Začínam ako malý prameň a cestou zbieram ďalšie vody. Nakoniec sa vlejem do väčšieho celku, no po ceste viem prekvapiť mostom aj meandrom.
Hádanka #20463:
Neviditeľný maliar krajiny
Nedá sa ma chytiť do dlane, no dokážem rozhýbať stromy aj poslať vôňu ďalej. Raz hladím, raz šibalím a v horách viem byť poriadne ostrý.
Hádanka #20455:
Tichý svedok ročných období
V lete dávam tieň, v jeseni šepkám pod nohami a v zime stojím nahý, no stále pevný. Z jedného jadra vyrastá celý príbeh, ktorý sa každý rok mení.
Hádanka #20448:
Klopem na strechu, aj keď ma nik nevidí.
Prídem potichu, no zrazu je všetko lesklé a mokré. Niekedy ma sprevádza vôňa zeme a ľudia sa schovajú pod strechu.
Hádanka #20441:
Cesta, čo nikdy neprestáva tiecť
Rodím sa v horách, míňam dediny a mením sa pri každom oblúku. Niekedy som pokojná, inokedy silná, no stále smerujem ďalej bez zastavenia.
Hádanka #20435:
Niekedy je tichá, inokedy sa z nej ponáhľa svet
Rodím sa vysoko alebo ďaleko a potom putujem dolu krajinou. Viem obchádzať kamene, rozdeliť sa na ramená a napokon sa stratiť v inej vode.
Hádanka #20415:
Cez krajinu si robím vlastnú cestu.
Začínam potichu ako drobný prameň, no cestou ku mne pribúdajú ďalšie vody. Raz ma zúžia kamene, inokedy sa rozlejem do šírky a nakoniec sa stratím vo väčšej hladine.