Hádanka #19155:
Putuje krajinou, no nikdy neprestane
Rodím sa v horách, no nekončím tam. Som úzka aj široká, pokojná aj divoká, a ľudia cez mňa stavajú mosty. Kam by si ma zaradil?
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Putuje krajinou, no nikdy neprestane
Rodím sa v horách, no nekončím tam. Som úzka aj široká, pokojná aj divoká, a ľudia cez mňa stavajú mosty. Kam by si ma zaradil?
Stojím vysoko, no stále sa mením
Z diaľky vyzerám nepohnuto, no cez mňa sa mení počasie aj výhľad. Kto ku mne kráča, často má pocit, že som bližšie až potom, než čakal.
Stojím vysoko, no nikam nechodím
Zo zeme sa dvíham tak vysoko, že vietor býva môj stály sused. Na mojom svahu sa mení počasie rýchlejšie než dole v údolí a vrch mi často skrýva hmla.
Neviditeľný pomocník na kopcoch
Nepatrím ani do lesa, ani do rieky, no bezomňa sa listy nehýbu a plachty stoja na mieste. Keď zosilniem, ľudia si pevnejšie držia klobúky.
Najprv ma počuješ, až potom ma uvidíš v pohybe
Stojím na jednom mieste, no stále pracujem. Keď príde vietor, moje ruky šumia a keď sa zatvoria mraky, držím nad krajinou ticho.
Nevieš ho chytiť, ale cítiš ho na koži.
V údolí sa vie stratiť medzi stromami a na horách vie spievať cez skaly. Keď zosilnie, ohýba konáre aj plachty, no v ruke nič neudržíš. Čo je to?
Ticho rastiem do výšky
Keď sa na mňa pozeráš z diaľky, zdám sa malá, no zblízka zistíš, že cesta nahor dá zabrať. Na vrchole býva veterno a výhľad stojí za to.
Tichý svedok rokov a vetra
Môžem stáť celé desaťročia na jednom mieste a pritom rásť do výšky aj šírky. Na jeseň púšťam listy alebo ihličie podľa toho, aký mám druh.
Šumí a cestuje krajinou, no nemá nohy
Raz je úzka a tichá, inde široká a divá. Nenosím ju v ruke, no ľudia po nej plávajú, stavajú mosty a sledujú, kam mizne.
Vyrastám nad stromami
Zdola pôsobím len ako stena z kameňa, no z diaľky ukážem, kde sa nebo dotýka zeme. Nie som živý, a predsa mením vietor, sneh aj cestu človeka.