Hádanka #4936:
Príde potichu, ale mení celý deň
Padám z neba v drobných kvapkách a neraz ma sprevádza šum na strechách a v mlákach. Keď som silný, zem vonia inak a chodníky sa lesknú.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Príde potichu, ale mení celý deň
Padám z neba v drobných kvapkách a neraz ma sprevádza šum na strechách a v mlákach. Keď som silný, zem vonia inak a chodníky sa lesknú.
Nebo sa zrazu zmení na bubon.
Najprv príde ticho a potom jemné klopanie do listov aj striech. Bez neho by bolo v lese sucho, no pri silnom prívale vie potrápiť aj topánky.
Vyrastá k nebu, ale nepohne sa.
Cestovateľa vie odmeniť výhľadom aj potrápiť stúpaním. Na mape je len kresba, no v skutočnosti mení počasie, vetry aj to, ako ďaleko dohliadneš.
Na obzore rastie do výšky
Z diaľky ju uvidíš skôr než domy a stromy okolo nej. Keď na ňu vystúpiš, krajina sa otvorí pod nohami a vrchol býva často v oblakoch.
Prúdom ma niekedy počuť skôr než vidieť
Rodím sa vysoko a zbieram sa z kvapiek, snehu aj prameňov. Neprestávam sa hýbať, aj keď mením meno pri každom ohybe krajiny, a vždy si nájdem cestu ďalej.
Stojím ticho, ale mením výhľad
Rastiem bez krokov a napriek tomu sa na mňa dá vystúpiť. Keď sa zo mňa pozeráš dolu, rieka aj les vyzerajú menšie a obloha bližšie.
Nebol ho vidieť, no všetko pohol.
Niekedy len šepká medzi vetvami, inokedy trhá čiapky z hláv. Cítiš ho skôr na tvári než očami, hoci sám nemá tvar ani farbu.
Nevidíš ho, ale cítiš ho na tvári
Dokáže rozhojdať konáre, no strom nevytrhne. Na lúke sa hrá s trávou a pri okne vie priniesť chladný šepot, hoci sám nemá ruky ani nohy.
Cesta, čo sa nikdy nezastaví
Začína v horách a bez pýtania sa si hľadá vlastnú trasu. Raz je úzka a tichá, inokedy široká a silná, no stále tečie jedným smerom.
Vyrastie, aj keď sa nepohne.
Stojí na jednom mieste, no stále rastie do výšky aj šírky. Nosí listy, tiene a niekedy aj plody, ktoré sa z neho odtrhnú len po čase.