Hádanka #20682:
Tichý sused lesa, čo rastie dlhšie než my
Pevne stojí na jednom mieste, no každý rok sa vyššie dotýka vetra. V lete dá tieň a na jeseň odkladá svoj plášť do trávy.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Tichý sused lesa, čo rastie dlhšie než my
Pevne stojí na jednom mieste, no každý rok sa vyššie dotýka vetra. V lete dá tieň a na jeseň odkladá svoj plášť do trávy.
Tichý obr, čo rastie roky
Vyrastám zo zeme, ale dotýkam sa neba. V lete dávam tieň a na jeseň viem zhodiť svoj kabát bez jediného slova.
Kamenný vrchol nad oblakmi
Zo základne pôsobím pokojne, no môj chrbát vie byť strmý a neúprosný. Čím vyššie ideš, tým redší je vzduch a výhľad býva širší než dole v údolí.
Ticho stojím, no z diaľky ma cítiť
Zo spodku vyzerám ako kúsok zeme, no vrch mi často mizne v oblakoch. Cez mňa sa dá stúpať dlho a hore býva vzduch redší aj chladnejší.
Stúpaš, stúpaš a krajina sa mení
Keď ma začneš zdolávať, vzduch redne a cesta sa mení na úzku výzvu. Z diaľky pôsobím pokojne, no zblízka viem preveriť nohy aj dych.
Ticho rastie, no drží krajinu pokope.
Na jar ma zdobia listy, v lete tieň a na jeseň farebné šaty. Stojím na jednom mieste, a predsa zo mňa môže byť celý les.
Cesta, ktorá sa nepýta na značky
Začína v tichu vysoko v horách, no cestou sa učí obchádzať kamene aj strmé steny. Nakoniec sa stratí v širšom priestore, kde už jej meno počúva voda aj vietor.
Tichý svedok ročných období
V lete dávam tieň a na jeseň púšťam listy ako staré listy z kalendára. Držím pôdu, pijem dážď a bez vetra stojím, aj keď sa okolo mňa mení celý les.
Cesta, ktorá nikdy nestojí
Raz si úzka, raz široká, no stále vieš nájsť cestu ďalej. Nesiem kamene, drevá aj správy medzi miestami a nikdy nezostanem na jednom mieste dlho.
Vie presedieť celé roky a predsa stále plynie.
Rodí sa vysoko, občas zmizne pod kameňmi a potom sa zasa objaví. Cestuje krajinou, mení brehy a nakoniec sa stratí tam, kde sa voda už neponáhľa.