Hádanka #5114:
Tichý strážca nad krajinou
Z diaľky sa zdá, že sa dotýka oblakov. Na jej vrchole je chladnejšie a výstup trvá dlhšie než obyčajná prechádzka po lese.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Tichý strážca nad krajinou
Z diaľky sa zdá, že sa dotýka oblakov. Na jej vrchole je chladnejšie a výstup trvá dlhšie než obyčajná prechádzka po lese.
Stojí na mieste, no stále sa mení
Bez dverí ukrýva vtáky a bez rúk drží listy. Keď sa zdvihne vietor, jeho koruna šumí ako more.
Keď rastieš vyššie, mení sa aj svet okolo teba
Nezastaví ma ani les, ani sneh na vrchole. Zhora vidíš ďalej než z údolia a niekedy ma ľudia zdolávajú celé hodiny, hoci sa nepohnem z miesta.
Nevidíš ho, ale hýbe všetkým okolo
Niekedy len šepká v tráve, inokedy tlačí do dverí a krúti listami. Nemá tvar, no jeho smer spoznáš podľa pohybu vetiev.
Prichádza potichu a vie zmeniť náladu krajiny.
Najprv sa ukáže ťažký vzduch a potom jemné kvapky, ktoré bubnujú do strechy aj do listov. Po ňom vonia zem inak a chodníky dostanú lesk.
Cesta, čo sa sama hýbe
Rodím sa v horách a rastiem z kvapiek, snehu aj prameňov. Nepoznám rovné línie, obchádzam kamene, mestá aj lúky, kým ma neprivíta širší koniec.
Počasie, čo mení vôňu aj chodníky
Najprv ma počuť na streche a až potom vidieť na skle. Zmením prašnú cestu na blato, no bez mňa by bolo sucho aj v lese.
Viem spájať krajiny aj deliť mestá.
Rodím sa vysoko a putujem dolu, no bez nôh. Niekde ma skrotí hrádza, inde ma premostí most, a predsa stále hýbem svetom okolo seba. Čo som?
Tichý strážca medzi zemou a oblohou
Na jar sa odieva do novej zelene, v lete dáva tieň a na jeseň púšťa listy ako listy z tajného zošita. Rásť musí roky, no keď stojí, mení celé miesto okolo seba.
Cesta, čo tečie sama
Nikdy nestojím na mieste a predsa mám svoje brehy. Raz som pokojná, raz divá, no stále si pamätám cestu cez údolia až k veľkej vode.