Hádanka #20754:
Ticho stojím, ale mením celé údolie
Nemám nohy ani rýchly krok, predsa ma ľudia prechádzajú len opatrne. Čím som vyššia, tým ďalej vidíš, no vrchol mi často ukrýva hmla.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Ticho stojím, ale mením celé údolie
Nemám nohy ani rýchly krok, predsa ma ľudia prechádzajú len opatrne. Čím som vyššia, tým ďalej vidíš, no vrchol mi často ukrýva hmla.
Cez krajinu píšem dlhú čiaru
Začínam v horách, no nechcem tam zostať. Kľučkujem cez údolia a pri ústí sa mením na pokojnejší prúd, ktorý kŕmi širší svet.
Kamenný strážca nad krajinou
Keď na mňa niekto vystúpi, svet pod ním sa zmenší a vzduch býva chladnejší. Často sa strácam v oblakoch, no nepohnem sa ani o krok.
Padám z neba, no nikdy neudriem.
Najprv som len tichý závoj v oblakoch. Potom na streche šepkám, v mláke kreslím kruhy a v lese zobúdzam vôňu zeme.
Rastiem pomaly, ale držím krajinu pokope.
Mám korene hlboko v zemi a konáre smerujú k svetlu. Poskytujem tieň, domov vtákom aj šum, keď ma pohladí vietor.
Tichý strážca lesa
Som pevne zapustený v zemi, no môj vrch siaha vyššie ku svetlu. V lete dávam tieň a v chladnejšom čase sa prefarbujem.
Ticho stojím a mením krajinu
Z diaľky vyzerám ako pevná stena, no zblízka ma tvoria chodníky, skaly a výhľady. Často ma zahaľuje hmla a kto ku mne vystúpi, vidí svet menší a tichší než dole.
Stojím vysoko a mením počasie
Mám korunu z kameňa a vrchol často skrýva hmla. Keď na mňa človek vystúpi, svet pod ním sa zmenší na mapu.
Cesta cez krajinu bez značiek
Začínam v horách a končím v inom veľkom telese vody. Vraj nikdy nestojím na mieste, len stále tečiem jedným smerom.
Mlčanlivý obor nad krajinou
Z diaľky vyzerá ako pokojná masa zeme, no pri výstupe skúša dych aj nohy. Na vrchole často stojí prvá a mizne posledná do mrakov.