Hádanka #19329:
Bez prestávky si razím cestu krajinou.
Začínam tam, kde sa voda prebúdza v horách, a končím až v širokom objatí väčšej hladiny. Po ceste mením smer, no nikdy nezabúdam, kadiaľ mám ísť ďalej.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Bez prestávky si razím cestu krajinou.
Začínam tam, kde sa voda prebúdza v horách, a končím až v širokom objatí väčšej hladiny. Po ceste mením smer, no nikdy nezabúdam, kadiaľ mám ísť ďalej.
Nesiem vodu krajinou a nikdy sa neunavím.
Mám prameň, viem sa krútiť v zákrutách a raz som úzka potôčik, raz široká páska krajiny. More ma čaká ďalej, no ja si razím vlastnú cestu.
Rastie pomaly, no drží krajinu pokope
Pijem dážď cez korene a dýcham cez listy. V lete dávam tieň, v zime stojím ticho a nechávam vietor hrať medzi konármi. Čo som?
Kamenný chrbát krajiny
Z diaľky pôsobím ako pokojný obor, no moje svahy vedia skúšať dych aj nohy. Keď ma obídeš, krajina sa ti ukáže z výšky, ktorú dole nevidíš.
Z diaľky vyzerá pokojne, no vie poriadne preveriť nohy
Keď sa na mňa pozeráš zdola, zdám sa nekonečný. Hore býva chladnejšie, vetru sa tam páči a cesta na vrchol nie je pre lenivých. Čo som?
Tichá cesta vody krajinou
Plynem údolím a mením krajinu bez hluku. Niekedy som úzka a rýchla, inokedy široká a pomalá, no stále hľadám cestu ďalej. Čo som?
Strážca lesa s koreňmi hlboko v zemi
Rastiem na jednom mieste, no nikdy neostávam rovnaký. V lete dávam tieň, na jeseň púšťam listy a v mojom tele sa skrýva rokmi vrstvený príbeh.
Rastiem potichu, ale mením krajinu na roky.
Nepohnem sa z miesta, a predsa mi pribúdajú poschodia. Držím tieň, vtáky aj korene a po každej zime sa do mňa vracia nový život.
Stúpam do výšky, aj keď zostávam na mieste
Z diaľky vyzerám ako ticho stojaci obor, no počasie na mne mení farby aj náladu. Kto na mňa vyjde, často si až hore uvedomí, koľko krokov ešte zostáva.
Nevidíš ma, ale cnie sa mi za mnou stromom
Nemám ruky ani hlas, no dokážem ohýbať konáre a urobiť z pokoja šelest. Niekedy prídem náhle a všetko v tráve sa začne vlniť.