Hádanka #20825:
Raz tichá, raz hlučná cesta vody krajinou
Rodím sa vysoko v horách a rastiem z potokov, ktoré sa ku mne pridávajú. K moru alebo do inej vody ma vedie jeden smer, nikdy nechodím späť.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Raz tichá, raz hlučná cesta vody krajinou
Rodím sa vysoko v horách a rastiem z potokov, ktoré sa ku mne pridávajú. K moru alebo do inej vody ma vedie jeden smer, nikdy nechodím späť.
Tichý svedok ročných období
Mám kmeň aj korunu, no nenosím kráľovský plášť. V lete dávam tieň, na jeseň púšťam listy a v mojom tieni sa ľahko stratí hluk.
Putujem krajinou a stále mením meno
Začínam vysoko a postupne si razím cestu nižšie, pričom do mňa pribúdajú malé prítoky. Niekedy som pokojná, inokedy silná natoľko, že mením brehy.
Na mape som len značka, v skutočnosti veľká výzva
Z diaľky vyzerám ako tichý kus zeme, no moje svahy vedia unaviť aj skúsených. Na vrchole býva chladnejšie a výhľad je ďaleko širší než dole.
Tichý stĺp, čo rastie k nebu
Mám telo, ktoré rokmi tuhne, no stále v ňom prúdi život. Keď ma vietor pohladí, rozšumím sa, a keď prídem o šaty, zostanem stáť ďalej.
Nevidno ma, no cítia ma lístie aj plachty
Niekedy som jemný šepot, inokedy viem ohýbať stromy a hnať mraky po oblohe. Nemám telo, no môj smer prezradí tráva, dym aj vlajka.
Keď prídem, zem sa stane lesklou
Neprichádzam sám, skôr v kvapkách, ktoré šepkajú o oblakoch. Po mne sa chodník leskne a niekedy sa schovajú aj farby oblohy.
Cesta, čo nikdy nespí
Raz ma vymedzí breh, inokedy ma rozdelí ostrov. Nechodím späť, iba beriem kvapky z hôr a vedem ich k väčšiemu koncu.
Cez krajinu kreslím dlhú lesklú čiaru
Začínam vysoko, medzi skalami a prameňmi, no nesiem vodu ďalej cez lesy aj mestá. Nikdy sa nevraciam späť po tej istej ceste, len stále plyniem k väčšiemu cieľu.
Niekedy jemne pohladiem, inokedy všetko rozvírim.
Nepatrím ani stromom, ani vode, no hýbem vetvami, suším bielizeň a nútim člny meniť smer. Keď sa rozbehnem, počuť ma v korunách aj na otvorenom poli.