Hádanka #20911:
Cesta, čo nikdy nezostane stáť
Začínam v horách a potajomky sa predieram dolinami. Nikdy neostanem na jednom mieste a aj tak si nájdem cestu ďalej.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Cesta, čo nikdy nezostane stáť
Začínam v horách a potajomky sa predieram dolinami. Nikdy neostanem na jednom mieste a aj tak si nájdem cestu ďalej.
Kamenný strážca, čo mení počasie na zážitok
Stúpam pomaly k oblakom a môj vrchol býva tvrdohlavý. Keď ma pokryje sneh, aj ticho okolo znie vyššie.
Kamenný obor nad krajinou
Z diaľky vyzerám ako veľký chrbát z kameňa a často ma zakrýva hmla. Kto sa na mňa vyšplhá, vidí svet z výšky a dych mu ide rýchlejšie.
Keď prídem, vzduch sa zmení na šum
Nerobím hluk ako vietor, ale kvapky po mne bubnujú do plechov aj listov. Prichádzam z oblohy potichu, no zem po mne vonia silnejšie.
Stúpam k oblakom a mením výhľad
Keď na mňa vyšľapeš, vzduch je chladnejší a svet pod tebou vyzerá menší. Môžem byť len kopcom alebo ma zakrýva sneh, no môj vrchol býva cieľom výletu.
Tichý strážca lesa
Vyrastám z jedného miesta, no ponúkam tieň mnohým. Mám kmeň, vetvy a roky si nesiem v kruhoch, ktoré nik nevidí zvonka.
Stojím dlho na jednom mieste, no nikdy nie som nemý.
Na jar sa obliekam do novej farby, v lete dávam tieň a na jeseň púšťam svoju výzdobu dolu. Moje letokruhy prezrádzajú, koľko zim som prežil.
Nepýtam sa na cestu, ja ju tvoriám
Začnem vysoko a zberám po ceste dážď aj sneh z okolitých svahov. Nakoniec sa stratím v inom veľkom celku, no cestou ešte viem obmývať brehy.
Cez mapu sa krútim ako strieborná niť
Nechodím po ceste, ale viem ju vyhĺbiť. Niekde som úzka a tichá, inde sa rozlejem a odnesiem lode aj mosty.
Rastiem k nebu, no zostávam na zemi.
Zdola vyzerám ako cesta nahor, ktorá sa nikdy nekončí. Z vrcholu vidno ďaleko, ale cestou ma často ukryje hmla.