Hádanka #19494:
Stojím roky, ale neostávam rovnaký
Na jar nosím listy ako šaty, v lete dávam tieň a na jeseň sa prezliekam do farieb. Mám korene hlboko v zemi, no rukami sa nikdy nepohnem.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Stojím roky, ale neostávam rovnaký
Na jar nosím listy ako šaty, v lete dávam tieň a na jeseň sa prezliekam do farieb. Mám korene hlboko v zemi, no rukami sa nikdy nepohnem.
Nemá kroky, no mení obzor
Z diaľky vyzerám ako tichý strážca, v zime nosím bielu čiapku a v lete len tieň pre úbočia. Nepohnem sa z miesta, no z mojej výšky sa mení počasie aj smer cesty.
Tečiem, mením krajinu a nikdy sa nezastavím navždy.
Rodím sa z malých prameňov a cestou ku mne pribúdajú ďalšie vody. Niektoré mestá ma prekračujú mostom, iné ma sledujú celé kilometre.
Stojím roky, no stále mením tvár
Mám kmienok, korunu a na jar sa obliekam do nových listov. V lete dávam tieň, na jeseň šuštím a v zime ostávam ticho, no stále na tom istom mieste.
Z diaľky vyzerám pokojne, zblízka mením dych.
Môžeš ma obísť po úpätí, no môj vrchol ostáva vyššie než tvoj pohľad. V zime bývam biela, v lete kamenná a za mnou sa často rodia údolia.
Tichý strážca krajiny
Začínam od koreňov skrytých v zemi a hore sa mením na tieň, plody alebo ihličie. V vetre šumím, hoci sa nikam nepohnem.
Nevidno ma, ale hýbem celou krajinou
Niekedy len hladím listy, inokedy trhám dáždniky z rúk. Nemám ruky ani nohy, no viem zmeniť smer vtákov, vôňu lesa aj vlny na vode.
Domov tieňa, šumu a vtákov.
Na jar sa oblečiem do zelene, v lete dám tieň a na jeseň zo mňa padá farebný dážď. Nepohnem sa z miesta, no mením krajinu okolo seba.
Vysoký bod krajiny, čo láka oči aj nohy
Zo spodku pôsobím pokojne, no hore vie fúkať silnejšie a výhľad je ďaleko dookola. Neplávam vo vode ani nerastiem do koruny, ale často ma vidno nad lesom.
Nevidno ma, ale všetko rozhýbem.
Niekedy som len jemný dotyk na lístkoch, inokedy viem prevrátiť dáždnik. Nevidíš ma, no cítiš ma na tvári aj v korunách stromov.