Hádanka #20982:
Cesta, ktorú nikdy neprejdeš dvakrát rovnako
Neraz ma vidíš medzi brehmi, no nie som most. Uhýbam kameňom, nosím loďky a stále bežím ďalej, aj keď stojím na mape ako tenká čiara.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Cesta, ktorú nikdy neprejdeš dvakrát rovnako
Neraz ma vidíš medzi brehmi, no nie som most. Uhýbam kameňom, nosím loďky a stále bežím ďalej, aj keď stojím na mape ako tenká čiara.
Nezmenším sa ani keď ma obídeš
Z diaľky ma vidíš ako veľký výbežok krajiny. Na mojom svahu rastú stromy, na vrchole býva chladnejšie a výhľad býva ďaleko široko. Čo som?
Prichádzam potichu a mením rytmus krajiny.
Najprv ma cítiš skôr, než ma vidíš. Keď dorazím, listy sa lesknú, prach sa mení na blato a na okne sa objavia drobné bodky.
Kde sa zrak zastaví, tam sa začínam
Z diaľky pôsobím nehybne, no po mne sa mení počasie aj výhľad. Na mojom svahu môže rásť les, ale vrchol často schováva vietor alebo sneh.
Kreslím dlhú cestu cez krajinu bez kolies.
Rodím sa vysoko v horách, no cestou zbieram malé pramene a silniem. Nejazdím po ceste, predsa spájam miesta, až kým sa neotvorím do širšieho priestoru.
Neviditeľný, no všetko mení
Nič nedržím v ruke, a predsa vieš, keď prídem. Raz šepkám v korunách stromov, inokedy tlačím lode aj mraky jedným smerom.
Tichý svedok rokov v lese
Mám kmeň, čo drží výšky, a konáre, čo sa vedia nahnúť vo vetre. Na jeseň sa mením na farebnú mapu a v lete dám tieň.
Na vrchol sa nechodí bez námahy
Stojím vysoko a často skrývam hlavu v oblakoch. Z úpätia vyzerám pokojne, no kto ma chce prejsť, zistí, že cesta vie byť dlhá a strmá.
Z neba prichádza potichu, no všetko mení
Najprv ma cítiš vo vzduchu, potom uvidíš na skle malé stopy a na chodníku tmavšie škvrny. Keď prídem dlho, tráva ožije a rieka dostane novú silu.
Plynem bez kolies a nik ma nezastaví.
Raz som úzka medzi skalami, inokedy široká pri meste. Nesiem listy, ryby aj mosty ponad seba, no stále idem ďalej do diaľky.