Hádanka #19575:
Tichý spoločník, čo sa rád drží pri mastičkách.
Nevonia ani nešíri vietor, no v tele si vie robiť úkryty tam, kde ho je priveľa. Potrebujú ho aj bunky, ale keď sa nazbiera nadbytok, vie narobiť veľa problémov.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Tichý spoločník, čo sa rád drží pri mastičkách.
Nevonia ani nešíri vietor, no v tele si vie robiť úkryty tam, kde ho je priveľa. Potrebujú ho aj bunky, ale keď sa nazbiera nadbytok, vie narobiť veľa problémov.
Nie som strom ani kameň, no vplývam všade.
Som spojený s tým, čo sa v tele usádza potichu, nie s tým, čo vidíš v lese či v horách. Keď ma je priveľa, lekár spozornie, hoci patrím skôr do krvi než do prírody.
Neviditeľný spoločník jedál
V prírode ma nájdeš v telách zvierat aj ľudí, hoci ma nevidno na prvý pohľad. Kým som v norme, nič nerobím; keď ma je priveľa, už to telu nesvedčí.
Nerastie na strome, no mení tvár krajiny
Keď je ma málo, nič nepociťuješ. Keď ma je priveľa, začnú sa diať zlé veci, hoci v lese aj pri vode vyzerá všetko navonok rovnako. Telo si ma musí strážiť ako rovnováhu.
Mám pevné nohy, hoci nikam nechodím.
Počas roka mením šaty a v horúčave dávam tieň. Keď sa ma dotkne vietor, začujem šum, akoby som niečo šepkal do lesa.
Čo sa zjaví najprv ako šum na streche?
Padám z oblakov v drobných kvapkách a viem prebudiť zem aj vôňu lesa. Niekedy som jemný, inokedy bijem do okien celé hodiny.
Rastiem pomaly, no mením celé okolie.
Som pevne zakorenený, a predsa dokážem ponúknuť tieň, ovocie aj úkryt pre vtáky. V zime mlčím, no po každej jari sa znova prebúdza moja koruna.
Z diaľky pôsobí pokojne, no dobyť ju nie je ľahké.
Nechodím, a predsa mením tvar podľa cesty, ktorou ma ľudia prekonávajú. Z doliny vyzerám ako obrovská stena, no z vrcholu vidno ďaleko za obzor.
Nerastiem zo dňa na deň
Začínam ako malé semienko a časom z mňa vyrastie tieň, konáre aj plody. Nestojím na jednom mieste len tak pre krásu, lebo skrývam vtáky a šumím vo vetre.
Cesta, ktorá sa nikdy nezastaví
Rodím sa v horách a mením sa po ceste, no stále som tá istá. Niekde som úzka a tichá, inde široká a hlučná, a nakoniec sa stratím v inom veľkom objatí.