Hádanka #5358:
Stojí roky, no stále rastie
Na jar má nové lístie, v lete tieň a na jeseň farby. Korene držia zem, kým vetvy siahajú vyššie než hlava človeka.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Stojí roky, no stále rastie
Na jar má nové lístie, v lete tieň a na jeseň farby. Korene držia zem, kým vetvy siahajú vyššie než hlava človeka.
Živý stĺp lesa s tajomstvom v kmeni
Zakoreňujem hlboko a rastiem roky bez nohy aj bez hlasu. Z môjho kmeňa sa dá prečítať čas a v korunách nosím tieň, úkryt aj domov pre mnohé tvory.
Nemusí byť vysoká, aby bola neprehliadnuteľná
Nie som živá, no mením sa vetrom, dažďom aj časom. Z diaľky ma vidno skôr ako čiaru obzoru, zblízka zase cesty, skaly a výhľady.
Neviditeľný maliar lesa
Nekreslím štetcom, ale hýbem listami a roznášam vôňu diaľky. Niekedy som len slabý dotyk, inokedy prevraciam dáždniky.
Nedá sa chytiť, no hýbe všetkým okolo
Nevidíš ma, ale zmením smer dymu aj plachty. V korunách stromov viem šepkať, pískať aj zrazu utíchnuť.
Ticho stojím, no mením celý kraj
Z diaľky som len silueta, zblízka terasy, kamene a chladnejší vzduch. Ľudia ma zdolávajú, obdivujú a na mape ma hľadajú podľa výšky, nie podľa šírky.
Raz tichá, raz rozbúrená
Narodím sa vysoko a nikdy nestojím na mieste. Viem vyrezávať údolia, spájať krajinu mostami a niekedy sa tak rozšírim, že mi ľudia dávajú meno podľa smeru cesty.
Cesta, čo sa nikdy nezastaví
Začínam vysoko v horách a cestou si ku mne prisadnú menšie potoky. Môžem rozdeliť krajinu, no zároveň ju spájať cez mosty a brehy.
Tichý strážca krajiny
Počas rokov stojím na mieste, no každý mesiac vyzerám trochu inak. Na jar sa zdobím, v lete tienim a v zime zostávam len ako silueta proti oblohe.
Nevidno ma, no mením všetko, čo je ľahké.
Nemám telo, no cítiš ma na tvári aj v listoch stromov. Keď zosilniem, hladím hladinu, žením mraky a zo sucha robím pohyb.