Hádanka #5514:
Živý stĺp so zmenlivým účesom
Drží zem aj oblohu na jednom mieste, no s ročnými obdobiami mení kabát aj tvar koruny. Keď sa ho dotkne vietor, šepká bez slov.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Živý stĺp so zmenlivým účesom
Drží zem aj oblohu na jednom mieste, no s ročnými obdobiami mení kabát aj tvar koruny. Keď sa ho dotkne vietor, šepká bez slov.
Mám vrchol aj tieň, no nehýbem sa
Z diaľky ma vidíš ako jeden tvar, no vo vnútri skrývam chodníky, skaly a často aj sneh. Ľudia ku mne stúpajú, aby mali rozhľad, nie aby sa ponáhľali dole.
Pohybujem sa bez nôh a mením krajinu
Začínam v horách ako tenký prúd a cestou sa ku mne pridávajú ďalšie vody. Nakoniec sa stratím v mori alebo jazere, no nikdy nestojím na mieste.
Kreslí cestu aj hranicu krajiny
Rodím sa z dažďa, snehu aj prameňov vysoko v horách. Popri mne rastú mestá, no nikdy nezostanem na jednom mieste a vždy mierim ďalej. Čo som?
Tichý svedok ročných období
Držím pôdu, dávam tieň a bez pohybu sledujem, ako sa mení jar, leto, jeseň aj zima. Keď ma poriadne nevidno, ľudia zvyknú povedať, že okolie pôsobí prázdno.
Stúpam vysoko, no nepohybujem sa.
Môžeš ma vidieť zďaleka, ale cesta ku mne býva dlhá a strmá. Niekedy ma zakryje sneh, inokedy mraky, no stále stojím na tom istom mieste.
Keď sa pozeráš z diaľky, vyzerá nenápadne.
Z diaľky som len silueta na obzore, no zblízka ukážem skaly, chodníky aj sneh. Kto na mňa vystúpa, často zistí, že obloha je bližšie než dole v údolí.
Rastie pomaly, no nesie celý svet listov.
V lete dávam tieň a na jeseň púšťam farby do vetra. Nemám nohy, predsa stojím roky na jednom mieste a z môjho tela sa dá čítať vek.
Nevidíš ma, ale cítiš ma všade
Nemám ruky ani nohy, a predsa viem roztočiť listy a vlniť závesy. Niekedy som jemný šepot, inokedy taký silný, že sa ohýbajú stromy.
Ticho stojím, ale mením počasie aj výhľady.
Z diaľky som len tmavý obrys, no zblízka ukrývam kamene, kosodrevinu aj sneh. Hore sa stúpa pomaly a dolu sa zbiehajú údolia. Čo som?