Hádanka #19723:
Rastie pomaly, no drží krajinu pokope.
V lete dáva tieň, v jeseni púšťa listy a často prezradí smer vetra skôr než vlajka. Zo zeme čerpá silu, no smeruje k oblohe.
Kategória hádaniek
Príroda
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Všetky hádanky v kategórii
Hádanka #19710:
Cesta, čo sa nikdy nevracia späť.
Rodím sa vysoko, ale nie som oblaky. Cez kamene si razím vlastnú stopu a pritom neustále mením tvar. Zmiznem v inom veľkom objatí vody, no predtým obslúžim les aj polia.
Hádanka #19701:
Vysoký tvar krajiny, čo nepatrí do oblakov.
Keď sa na ňu pozeráš z diaľky, zdá sa nepohnuteľná, no vietor ju neustále formuje. Kto ju zdolá, vidí svet z výšky.
Hádanka #19692:
Cesta vody, ktorá sa nikdy nezastaví
Narodím sa vysoko a stále hľadám nižšie miesto. Obchádzam kamene, spájam krajinu a pri ústí sa mením na širší príbeh.
Hádanka #19688:
Chvíľa, čo rozdelí oblohu na dve farby
Najprv ma zbadáš ako ostrý záblesk, až potom dorazí hlasný rachot. V jednom okamihu viem rozžiariť aj strom uprostred dažďa.
Hádanka #19681:
Vtedy sa nebo roztrhne na sekundu
Prídem bez kroku a bez dychu, no moja stopa vie rozštiepiť strom aj ticho. Trvám len okamih, ale všetci si ma zapamätajú skôr podľa svetla než podľa zvuku.
Hádanka #19674:
Na oblohe trvá len zlomok sekundy
Najprv ho zbadáš ako ostrý žiarivý šíp, potom počuješ hrom. Neprichádza potichu a zanechá v pamäti viac hluku než svetla.
Hádanka #19667:
Na nebi sa ukáže len na chvíľu
Prídem so silným svetlom a hlasným úderom, po ktorom sa mnohí na okamih zľaknú. Nechytíš ma do rúk, no vieš, že som bol blízko podľa stopy, ktorú zanechám v nočnej oblohe.
Hádanka #19658:
Neviditeľný problém, ktorý sa skrýva aj v krvi
Nie som strom, hmla ani vietor, no aj tak ma ľudia riešia, keď chcú mať svoje telo v rovnováhe. Keď sa ma drží priveľa, lekár spozornie skôr, než sa ozve bolesť.
Hádanka #19652:
Na oblohe sa zjavím v zlomku sekundy.
Najprv ma vidíš, až potom ma počuješ. Nezostanem dlho, ale stopu viem zanechať v tmavom vzduchu aj v zemi.