Hádanka #21248:
Ticho stojím, ale nesiem celý tieň lesa
Mám kmienok, korunu aj korene, no nechodím nikam. V lete dávam chládok a na jeseň sa mením tak, že ma spoznáš aj z diaľky.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Ticho stojím, ale nesiem celý tieň lesa
Mám kmienok, korunu aj korene, no nechodím nikam. V lete dávam chládok a na jeseň sa mením tak, že ma spoznáš aj z diaľky.
Ticho, ktoré sa dvíha vysoko
Zo zeme nevyrastám naraz ako strom, ale keď ma človek prejde, musí dýchať opatrnejšie. Z diaľky vyzerám pokojne, no mením sa so snehom, vetrom aj oblakmi.
Spájam hory s morom, no sám som stále v pohybe.
Viem vytesať údolie aj priniesť blato z ďalekých svahov. Raz som tichá a plytká, inokedy ma po daždi neprejdeš bez mosta.
Tichý strážca v lese
Rastie roky a v horúčave dáva tieň. Keď príde jeseň, jeho lístie mení farbu a pod jeho korunou sa schová aj celý človek.
Cesta, čo nikdy nestojí na mieste
Rodím sa vyššie v kopcoch a cestou beriem menších súrodencov. Nechodím po suchu, no viem prepojiť les s morom a všetko pri sebe mením.
Príde potichu a zmení farby aj zvuky okolo teba.
Najprv cítiš vôňu zeme, potom sa zrazu rozplesknú kvapky na chodníku. Neprichádzam vždy s búrkou, no bez mňa je krajina oveľa suchšia.
Cesta, ktorá sa nikdy nezastaví.
Začínam pri prameni a cestou zbieram ďalšie prítoky. Raz som úzka, raz široká, no vždy sa ženiem dolu krajom k väčšej vode.
Mám korunu, no nepatrí mi žiadna krajina
Pijem zeme viac, než sa zdá, a pritom stojím na jednom mieste celé roky. Keď príde vietor, rozprávam listami alebo ihlicami, no bez slov.
Nevidno ma, no mením smer vecí.
Prebehne ponad pole a tráva sa na chvíľu ohne ako jeden koberec. V lese mi stačí poryv a konáre začnú šepkať, hoci nikto nestojí nablízku. Nie som dážď ani hmla, ale cítia ma aj oči zatvorené.
Cítiš ma skôr než ma vidíš
Hýbem konármi, roznášam vôňu lesa a viem premeniť pokojné popoludnie na poriadny rozruch. Nemám tvár ani nohy, no všade zanechám stopu.