Hádanka #21350:
Prichádza potichu, no vie zmeniť celý deň.
Najprv je len ťažký vzduch a potom sa nebo rozhodne pustiť dole drobné kvapky. V lese rozvonia zem a na ceste sa zjaví lesklý kabát.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Prichádza potichu, no vie zmeniť celý deň.
Najprv je len ťažký vzduch a potom sa nebo rozhodne pustiť dole drobné kvapky. V lese rozvonia zem a na ceste sa zjaví lesklý kabát.
Cesta, ktorá sa nikdy nezastaví
Niekedy som pokojná a úzka, inokedy beriem so sebou celé brehy. Vždy smerujem ďalej, aj keď mi v ceste stoja kamene, lesy či mosty.
Ticho stojím, no vidno ma zďaleka.
Môžem mať sneh na hlave a lesy na bokoch. Zďaleka vyzerám nehybne, no mením sa vetrom, dažďom aj časom a z môjho svahu často vedú chodníky nahor.
Držím oblohu zeleným tieňom.
Viem stáť desiatky rokov, hoci sa nehýbem z miesta. Na jar nosím listy, v lete tieň a v jeseni farebný rozruch.
Vyrastá a dáva tieň
Na jar ma zdobia listy, v lete vrhám tieň a na jeseň sa viem prefarbiť do zlata. Mám kmeň, konáre aj korunu, no nie som kráľ.
Rastie pomaly, no tieni rýchlo
Mám korene, kmeň aj korunu, ale nie som budova. V lete chytám tieň, na jeseň púšťam listy a v zime ma prezrádza len silueta. Čo som?
Cesta bez dopravnej značky
Nechodím rovno ani neostávam na mieste. Keď sa prederiem skalami a poliami, nechávam za sebou stopu, podľa ktorej ľudia poznajú krajinu.
Bez mena sa mením na každú chvíľu.
Raz som úzka a tichá, inokedy široká a silná. Tečiem z kopcov dolu krajinou a cestou si beriem do náručia malé potoky.
Neviditeľný pomocník medzi stromami
Nevidíš ma, no ohýbam trávy aj konáre. Niekedy prinesiem chlad, inokedy len šepot medzi stromami, a na lícach ma hneď spoznáš.
Nevidíš ho, no mení stromom tvar
Nechytíš ma do dlane a predsa viem ohnúť strom aj rozvlniť hladinu. Niekedy som len jemný dotyk, inokedy ma počuješ medzi vetvami ako šum.