Hádanka #19876:
Niekedy príde potichu, inokedy búcha po strechách.
Začnem tam, kde sa obloha ťahá do tmavých vrstiev a vzduch zrazu vonia po zemi. Keď padám, mením chodníky na lesklé pásy a potoky na rýchlejšie prúdy.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Niekedy príde potichu, inokedy búcha po strechách.
Začnem tam, kde sa obloha ťahá do tmavých vrstiev a vzduch zrazu vonia po zemi. Keď padám, mením chodníky na lesklé pásy a potoky na rýchlejšie prúdy.
Nevyvidíš ma, no mením každý strom
Nemám telo, ale viem tlačiť plachty, rozhýbať koruny aj prehlušiť ticho v lese. Niekedy som len jemný dotyk, inokedy dokážem zmeniť plán celého dňa.
Ticho stojí, no stále rastie.
Má kmeň, korunu aj tienisté ramená. Na jar nesie nové listy a v lete pod ním nájdeš úkryt pred horúčavou.
Bez mňa by krajina mlčala inak.
Rodím sa vysoko a cestou zbieram malé sestry z potokov. Nenápadne míňam mestá aj lúky, no stále sa hýbem dopredu, až kým sa nestratím v niečom oveľa väčšom. Čo som?
Strieborná cesta cez krajinu
Rodím sa vysoko v horách z prameňov a dažďa. Cestou beriem so sebou kamene, odrážam stromi a nakoniec sa stratím v inom veľkom útvare.
Neviditeľný silák v krajine
Nevidíš ma, no cítiš ma na lícach aj v korunách stromov. Viem hladkať plachty, rozohýbať trávy aj priniesť vôňu po daždi, hoci nemám vlastné telo.
Stojím pevne, no nikdy nie na mieste.
Z diaľky vyzerám ako koniec cesty, ale pre niekoho som len začiatok výstupu. Čím vyššie ma zdoláš, tým viac sa pod tebou rozprestrie svet.
Tečiem krajinou a mením ju
Nemám vlastné nohy, no stále kráčam dolu svahom. Raz som úzky prúd, inokedy široká cesta pre loďky, a po ceste ticho obrúsim kamene. Čo som?
Bez listov, ale stále dýcha
V lete dám tieň a v zime ostanem stáť ako strážca. Mám kmene, konáre aj korunu, no nikdy neodletím z miesta, kde som vyrástol.
Mením krajinu aj bez nástrojov.
Začínam vysoko, no nekončím tam, kde som vznikla. Cestou beriem so sebou kamene, vetvičky aj príbehy brehov, až kým sa stratím v väčšom objatí. Čo som?