Hádanka #5694:
Stojím bez nôh, no mením krajinu okolo seba.
V lete dávam tieň, na jeseň farby a v zime tiché ramená bez listov. Môžem žiť desiatky rokov, aj keď sa nepohnem ani o krok.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Stojím bez nôh, no mením krajinu okolo seba.
V lete dávam tieň, na jeseň farby a v zime tiché ramená bez listov. Môžem žiť desiatky rokov, aj keď sa nepohnem ani o krok.
Nevidno ma, ale mením smer listov aj vlasov
Keď sa rozbehnem, stromy sa mi uklonia a dvere vedia tresnúť. Niekedy som jemný, inokedy silný, no vždy ma cítiš skôr než ma uvidíš.
Cesta bez kolies, čo nikdy nestojí
Začínam vysoko v horách a prechádzam dolu krajinou, no nikdy sa neotočím späť. Kŕmim brehy, križujem mestá a na konci sa stratím vo väčšom objatí vody.
Cesta, čo nikdy nestojí
Začína ako drobný pramienok a ďalej si hľadá vlastnú cestu krajinou. Krúti sa medzi brehmi, kým sa nestratí v širšom objatí vody.
Cesta, čo sa stále hýbe.
Pomaly kráčam krajom a zbieram vodu z kopcov aj dažďa. Raz som úzky, raz široký, no vždy hľadám cestu ďalej.
V lese ma hľadáš skôr podľa tieňa než podľa mena.
Jedni ma nesú rovno k oblohe, iní sa rozkladajú do šírky a menia krajinu na úkryt. Keď ma vietor prejde od koreňov po konáre, šumím ako voda bez rieky.
Cesta, čo nikdy nestojí
Začínam vysoko a stále si hľadám novú cestu nižšie. Raz som úzka, raz široká, a po ceste mením brehy aj náladu krajiny.
Strážca lesa bez nôh
Stojím na jednom mieste celé roky, ale stále rastiem vyššie. V lete dávam tieň a na jeseň zhadzujem listy, ak mi to druh dovolí.
Cez mapu sa kľukatím ako podpis zeme.
Nikdy nestojím na mieste, no stále som tá istá cesta pre vodu. V horách bývam úzka a hlučná, nižšie sa viem rozliať do širokého pásu.
Stojím na mieste, a predsa neustále rastiem
Mám korene hlboko pod zemou a ruky dvíham k oblohe. V lete dávam tieň, na jeseň pustím šaty a pritom sa nepohnem ani o krok.