Hádanka #5802:
Nedá sa chytiť, no vie pohnúť celým lesom.
Vidíš ma len v pohybe: v korunách stromov, na vode aj na tvári pri prudkom výdychu. Keď zosilniem, mením smer dymu, ale sám nemám ani chrbát, ani krídla.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Nedá sa chytiť, no vie pohnúť celým lesom.
Vidíš ma len v pohybe: v korunách stromov, na vode aj na tvári pri prudkom výdychu. Keď zosilniem, mením smer dymu, ale sám nemám ani chrbát, ani krídla.
Keď prídem, krajina sa zmení bez hluku
Nespadnem naraz vždy rovnako a občas ma vietor zavedie nabok. Po mne býva vzduch čistejší, no chodníky aj rukávy si hneď pýtajú pozornosť.
Na mape vyzerám statne a vysoko
Môžeš ma obchádzať celé hodiny a stále budem nad tebou. Na vrchu ma často hladí vietor a dole pri mojom úpätí sa začína les alebo lúka.
Strážca tieňa aj vetra
Počúvam roky a každý z nich si nechávam vpísaný do tela. Na jar prichádzam s novým závojom, no v zime stojím odhalený a ticho držím krajinu.
Stojím vysoko, no nie som veža.
Z diaľky ma vidíš ako veľký chrbát zeme. Keď na mňa vystúpaš, býva chladnejšie a vietor silnejší než dole v údolí.
Stojí, rastie, pamätá
Celý život zostáva na jednom mieste, no roky si zbiera na telo kruhy. V horúčave dá tieň, na jeseň zhodí šaty a v korunách ukrýva vietor.
Mieri stále dopredu, no nikde sa neponáhľa
Rodím sa vysoko v horách a cestou ku koncu sa ku mne pripájajú ďalšie pramene. Tečiem pomedzi brehy, no nikdy sa nevraciam späť.
Cesta, čo sa nikdy nezastaví
Mám brehy, ale nie dvere. Niekedy som pokojná, inokedy prudká a hlučná. Tečiem krajinou, kým sa nestratím v inom veľkom vode. Čo som?
Stojím vysoko, no nie som budova
Z diaľky ma vidno ako tichý obzor, no zblízka už bývam strmá skúška nôh. Na mojom vrchole sa vietor často opiera silnejšie než v doline.
Stúpam vysoko k oblakom
Z diaľky ma vidíš ako veľký chrbát krajiny. Na vrchole býva chladnejšie a cesta hore vie poriadne zmeniť dych aj krok.