Hádanka #19947:
Nezastaví sa, aj keď mení smer
Rodím sa vysoko, ale nekončím tam. Obchádzam kamene, prehĺbam brehy a vždy hľadám nižšie miesto, kde sa môžem stratiť v diaľke.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Nezastaví sa, aj keď mení smer
Rodím sa vysoko, ale nekončím tam. Obchádzam kamene, prehĺbam brehy a vždy hľadám nižšie miesto, kde sa môžem stratiť v diaľke.
Nevidno ma, no všetko rozhýbem
Nechytíš ma do dlane a predsa viem napnúť listy, rozvlniť trávu aj pošepkať plachej vode smer. Keď sa rozbehnem silnejšie, v lese ma začuješ skôr, než ma uvidíš.
Tichá stena krajiny v oblakoch
Zdola vyzerám nehybne, no mením sa podľa ročných období aj počasia. Na mojom chrbte sa strácajú chodníky a z vrcholu býva svet často menší. Čo som?
Bez krídel sa šplhám k oblakom.
Zo spodku vyzerám ako tichý obor, z diaľky ako stena proti vetru. Na vrchole býva chlad aj sneh, aj keď dolu už kvitnú lúky.
Kúsok zeme, ktorý vidno zďaleka.
Stojí vysoko nad dolinou a z vrchu máš prehľad široko-ďaleko. V zime býva často v bielom a pred výstupom si treba odpočinúť.
Stojím, no stále sa mením.
Nie som strom ani dom, a predsa vrhám dlhý tieň a mením počasie okolo seba. Keď ma zdolávaš, prestávaš dýchať rovnomerne, no odmenou je pohľad na svet zhora.
Tichý strážca v lese
Pije dažďovú vodu a drží koruny vysoko nad zemou. V jeho tieni sa ukryje vták aj unavený pocestný.
Má korene, no nechodí.
Držím zem, dávam tieň a po vetre si rozprávam listami. Keď ma vyrúbu, ostane po mne iba peň a spomienka v kruhoch vnútri.
Kamenný strážca nad oblakmi
Zo zeme rastiem tak vysoko, že vrhám tieň na údolia. Cez mňa vedú chodníky, ale vietor ma nikdy neobíde; na vrchole býva ticho a výhľad ďaleko.
Pohybuje sa bez nôh a kreslí cestu krajinou.
Nechodím, no viem sa valiť údoliami a obchádzať kamene. Raz som úzky prúd, inokedy široká línia, a stále nesiem vodu ďalej.