Hádanka #20281:
Tichý domov pre vtáky a tieň
Rastiem roky, ale nepohybujem sa z miesta. Na jar som plný života, v lete dávam tieň a v zime ostávam len s holými vetvami.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Tichý domov pre vtáky a tieň
Rastiem roky, ale nepohybujem sa z miesta. Na jar som plný života, v lete dávam tieň a v zime ostávam len s holými vetvami.
Cesta vody, čo nikdy nespí
Začínam vysoko medzi skalami alebo v lese a postupne sa mi pridávajú ďalšie pramene. Tečiem údolím, rozdeľujem krajinu a nakoniec sa stratím vo väčšej vode.
Vyzerá pokojne, ale vie schovať aj mráz a vietor.
Zo spodku sa zdám nízky, no keď sa na mňa pozeráš z diaľky, beriem oblohe kus priestoru. Môže ma obísťš, ale nevystúpiš na mňa bez námahy.
Tečie, ale nie je to cesta.
Rodí sa vysoko v horách a cestou zbiera menšie potoky. Občas je pokojná, inokedy hučí tak, že ju počuť ďaleko od brehu.
Stojím dlho, no nikdy sa nehýbem.
Mám kmene a vetvy, ale nie som stavba. Na jar sa zdobím listami, v lete dávam tieň a v zime zostanú len obrysy proti oblohe.
Najvyšší sused v krajine
Zo vzdialenosti pôsobím pokojne, no na moju cestu treba dych aj trpezlivosť. Keď ma slnko zasiahne z boku, vrhám tieň cez doliny.
Pohybujem sa a pritom zostávam sama sebou
Začínam vysoko v horách a klesám, kým sa mi nepodarí nájsť cestu ďalej. Nesiem vodu, kamene aj príbehy miest, cez ktoré prechádzam.
Nevidno ma, ale viem pohnúť takmer všetkým.
Keď prídem, dvere sa zatvárajú o čosi hlasnejšie a stromy začnú tancovať bez hudby. Niekedy som jemný šepot, inokedy zlomím pokoj na kúsky.
V lese stojím potichu, no roky na mne vidno.
Mám korunu, no nie som kráľ. Na jar pučím, v lete dávam tieň a po čase sa na mne ukážu stopy veku.
Stojím dlho na jednom mieste, ale stále sa mením.
V lete hádžem tieň, na jeseň mením farby a po rokoch na mne pribúdajú kruhy. Bez môjho ticha by les vyzeral prázdnejšie.