Hádanka #6200:
Cesta vody, ktorá si pamätá smer
Rodím sa vysoko, no nemusím zostať v tichu hôr. Niekedy ma premostí most, inokedy ma rozdelí ostrov, ale ja si stále hľadám cestu ďalej. Bez môjho pohybu by krajina vyzerala inak.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Cesta vody, ktorá si pamätá smer
Rodím sa vysoko, no nemusím zostať v tichu hôr. Niekedy ma premostí most, inokedy ma rozdelí ostrov, ale ja si stále hľadám cestu ďalej. Bez môjho pohybu by krajina vyzerala inak.
Čiara vody, čo sa nikdy nezastaví
Rodím sa vysoko a putujem níž, kým ma niečo neodvedie ďalej. Niekde som úzka a tichá, inde široká a silná.
Ticho stojím, no mením krajinu.
Z diaľky vyzerám pevne a pokojne, no bez mňa by sa rieky správali inak a obzor by bol chudobnejší. Na vrchol ma nevyjednáš ani jedným krokom.
Ticho stojím, no mením celý pohľad
Z diaľky vyzerám ako veľká prekážka na obzore, no keď ma začneš zdolávať, mení sa vzduch aj cesta pod nohami. Hore býva chladnejšie a výhľad za odmenu.
Nevidíš ma, ale mením všetko okolo seba
Raz len šepkám v korunách stromov, inokedy tlačím do plachiet aj do kabátov. Som neviditeľný, no podľa mňa sa vedia otriasť aj konáre.
Putuje bez nôh a stále sa mení.
Začnem vysoko v horách, ale nekončím tam. Kľukatím sa krajinou, prijímam prítoky a napokon sa stratím v väčšom vodnom priestore.
Nevidíš ma, ale hýbem sa všade okolo.
Raz len pohladím lístie, inokedy zavrčím tak, že sa vetvy ohnú. Keď utícham, stromy sa zasa narovnajú.
Nič nevidno, no všetko sa pohne
Keď prejde medzi stromami, listy sa rozochvejú skôr, než si ho stihneš všimnúť. Niekedy je len jemný, inokedy vie zavrieť dvere aj rozčerí hladinu.
Mám korunu, ale nie som kráľ
Celý rok stojím na jednom mieste, no mením sa s ročnými obdobiami. Raz som holý, raz zelený a často podomnou šuští tieň.
Keď sa obloha zamračí, prichádzam potichu
Najprv ma cítiš vo vzduchu, potom na chodníku a napokon na listoch. Neprichádzam vždy dlho, no dokážem zmeniť vôňu lesa aj zvuk mesta.