Hádanka #6358:
Nejde rovno, ale stále niekam mieri.
Rodím sa vysoko a dolu sa mi nechce padať naraz, tak si volím kľukatú cestu. Po ceste zbieram menšie prítoky a nakoniec sa stratím v širšej vode.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Nejde rovno, ale stále niekam mieri.
Rodím sa vysoko a dolu sa mi nechce padať naraz, tak si volím kľukatú cestu. Po ceste zbieram menšie prítoky a nakoniec sa stratím v širšej vode.
Rastie, no nikdy neodíde z miesta
Má korene v zemi, no ruky ani nohy nepotrebuje. V lete dá tieň, na jeseň zasa púšťa listy, ktoré šuštia pod nohami.
Zdá sa, že stojí, no stále mení podobu.
Z diaľky pôsobí nehybne, ale vietor, sneh aj dážď ju každú chvíľu prepisujú. Niekedy vrhá tieň do doliny, inokedy drží na vrchole posledný zvyšok svetla. Čo je to?
Čo si razí cestu krajinou
Nikdy nestojím na mieste, no ani nebežím ako živá bytosť. Nosím kamienky, obmývam brehy a občas rozdvojím krajinu na dve strany.
Keď sa obloha zatiahne, zmení krajinu
Najskôr je len pár kvapiek, potom sa chodníky lesknú a listy sa napijú. Neprichádza ako predmet, ale vie zmeniť vôňu lesa aj farbu ciest.
Stojím vysoko, no nepatrím k oblakom
Z diaľky pôsobím ako tichá stena nad krajinou, no v skutočnosti ma tvorí skala, svah a výšky. Kto ku mne vystúpa, ten zistí, že som viac než len kopec.
Ticho stojí, ale mení počasie.
Z diaľky pôsobí nehybne, no jeho svahy vedú oči stále vyššie. Keď sa naň pozrieš po daždi, oblakom sa zdá bližšie než zvyšok krajiny.
Tichý strážca nad dolinou
Z diaľky pôsobím ako veľký hrb krajiny, no môžem mať aj chodníky, skaly a sneh. Keď na mňa vystúpiš, svet pod tebou je zrazu menší.
Cesta, čo nikdy nejde rovno
Nevie stáť na mieste, ale ani sa neponáhľa. Zberá vodu z kopcov, krúti sa dolinou a pri mori alebo pri inom toku zanechá svoju stopu.
Čiarou krajinou, čo sa stále mení
Začína ako malý prameň a potom si razí cestu dolinou. Nejde rovno ako cesta, ale kľukatí sa a pritom napája iné vody.