Hádanka #21946:
Cestujem bez kolies aj bez nôh
Raz som pokojná ako zrkadlo, inokedy sa ponáhľam cez skaly a mením krajinu pod sebou. Bez zastavenia putujem ďalej, až kým sa nestratím v inom veľkom objatí.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Cestujem bez kolies aj bez nôh
Raz som pokojná ako zrkadlo, inokedy sa ponáhľam cez skaly a mením krajinu pod sebou. Bez zastavenia putujem ďalej, až kým sa nestratím v inom veľkom objatí.
Stojím, no stále sa mením s ročnými obdobiami
Nemám nohy, a predsa sa dvíham do výšky. V korunách schovávam vtáky, v tieni chladím a na jeseň púšťam vlastné šaty na zem.
Na mape ju vidíš, no vyliezť na ňu dá zabrať.
Neplávam, no mám svahy. Môže ma zakryť sneh a na vrchole býva chladnejšie než dole. Kto som?
Na mape som bod, v skutočnosti prekážka
Z diaľky vyzerám pokojne, no kto ku mne kráča, cíti, ako sa vzduch ochladí a cesta sa predĺži. Neplavem, nepohnem sa a predsa ma ľudia obchádzajú, lebo zhora vidia len môj vrchol.
Nevidno ma, no mením všetko okolo seba.
V lese ohýbam konáre, na kopci ma cítiš silnejšie a pri vode robím na hladine vlnky. Keď zosilniem, pripomínam pohyb, ktorý sa nedá chytiť do dlane.
Tichý strážca v lese aj pri dome
Z malého semienka vyrastiem do tieňa, pod ktorým sa dá ukryť pred slnkom. Mám kmeň, konáre aj listy a s rokmi bývam stále vyšší.
Neviditeľný skokan medzi stromami
Nepatrím medzi veci, ktoré vidíš držať v ruke, no cítiš ma na tvári aj vo vetvách. Raz len šepkám, inokedy viem ohnúť stromy a rozvíriť prach.
Nikdy nestojím na mieste, aj keď sa tvárim pokojne
Začínam v horách a cestou beriem do náručia prítoky. Nie som cesta, no viem viesť svet ďalej, až kým sa nezlúčim s väčším vodným príbehom.
Cesta, čo si pamätá každý kamienok
Nevyrastám zo semienka, no mením krajinu na dlhé roky. Raz sa mi treba prebrodiť, inokedy sa ma ľudia boja pri jarnom topení snehu.
Stúpaš k nej, hoci nehovorí
Z diaľky vyzerá pokojne, no zblízka vie zmeniť dych aj kroky. Na vrchole býva ticho, ktoré si treba zaslúžiť.