Hádanka #20448:
Klopem na strechu, aj keď ma nik nevidí.
Prídem potichu, no zrazu je všetko lesklé a mokré. Niekedy ma sprevádza vôňa zeme a ľudia sa schovajú pod strechu.
Kategória hádaniek
Príroda
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Všetky hádanky v kategórii
Hádanka #20441:
Cesta, čo nikdy neprestáva tiecť
Rodím sa v horách, míňam dediny a mením sa pri každom oblúku. Niekedy som pokojná, inokedy silná, no stále smerujem ďalej bez zastavenia.
Hádanka #20435:
Niekedy je tichá, inokedy sa z nej ponáhľa svet
Rodím sa vysoko alebo ďaleko a potom putujem dolu krajinou. Viem obchádzať kamene, rozdeliť sa na ramená a napokon sa stratiť v inej vode.
Hádanka #20415:
Cez krajinu si robím vlastnú cestu.
Začínam potichu ako drobný prameň, no cestou ku mne pribúdajú ďalšie vody. Raz ma zúžia kamene, inokedy sa rozlejem do šírky a nakoniec sa stratím vo väčšej hladine.
Hádanka #20408:
Vyčnievam z krajiny, no nehýbem sa
Z diaľky ma vidíš ako veľký chrbát zeme. Hore býva chladnejšie, cesta sa dvíha a pohľad z vrchu stojí za námahu.
Hádanka #20399:
Vidíš ma, až keď sa niečo pohne.
Som neviditeľný, kým sa nerozbehnem medzi stromami alebo cez lúku. Viem hladkať aj šľahať, podľa toho, kde sa práve prechádzam.
Hádanka #20395:
Pomaly sa rodím v horách a mením krajinu.
Môj začiatok býva nenápadný prameň, no cestou zbieram silu z potokov a dolín. Keď sa mi postavíš do cesty, nevyrazím ako vietor, ale vytrvalo si hľadám vlastnú trasu.
Hádanka #20387:
Nevidíš ma, no hýbem svetom
Keď sa rozbehnem, lístie začne šumieť a prádlo na šnúre dostane vlastný život. Niekedy som iba jemný dotyk, inokedy viem ohnúť aj strom.
Hádanka #20381:
Z diaľky vyzerám pokojne, zblízka však bývam drsná.
Stúpam k oblakom, no nie som strom. Mávam chodníky, sneh aj holé skaly a z môjho vrcholu vidno ďalej než z údolia.
Hádanka #20367:
Tečiem, ale nezamieňaš si ma s dažďom
Niekedy som úzka, inokedy široká a nikde dlho nestojím. Nesiem kamene, odrážam stromy a nakoniec sa stratím vo väčšej vode.