Hádanka #20360:
Príroda, čo mení chodníky na mapu
Prichádzam potichu a niekedy len šepkám do listov, inokedy bubnujem o strechy tak silno, že sa všetko leskne. Po mne ostáva vôňa zeme a stopy v blate.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Príroda, čo mení chodníky na mapu
Prichádzam potichu a niekedy len šepkám do listov, inokedy bubnujem o strechy tak silno, že sa všetko leskne. Po mne ostáva vôňa zeme a stopy v blate.
Nevidno ma, no hýbem listami aj vlasmi
Raz som len jemný dotyk, inokedy viem prevrátiť dáždnik aj rozfúkať smiech po ulici. Nemám ruky ani nohy, ale vždy cítim smer.
Nevidíš ma, no hýbem svetom
Niekedy hladím lístie, inokedy tlačím oblaky cez nebo. Keď zosilniem, počuješ ma v korunách stromov aj za rohom domu.
Ticho stojím, no celý rok sa mením
Na jar začnem bez fanfár, v lete dávam tieň a na jeseň púšťam listy ako tajomstvá. Môžem žiť dlho, ale na prvý pohľad ma prezradí len kmeň, konáre a koruna.
Cesta bez dverí, čo nikdy nezostane stáť
Narodím sa vysoko a dorazím ďaleko, no počas cesty sa stále mením. Zanesiem kamene, napojím polia a aj tak sa nikdy nevrátim tou istou trasou.
Žila skôr ako cesty a mosty
Niekedy som pokojná, inokedy sa ponáhľam a beriem so sebou kamienky aj lístie. Nechodím po mapke priamo, ale vždy si nájdem vlastnú cestu krajinou.
Rastie pomaly, ale drží krajinu pokope
Pijem cez korene a dýcham listami. Keď ma obídeš, môžeš zrátať vek podľa kruhov v kmeni, no bez vetra ma neprehovoríš.
Dotyk oblakov a tichý výhľad
Vyzerám, akoby som mal pevný chrbát a nekonečné schody do neba. Z diaľky ma vidno skôr podľa obrysu než podľa detailov a moje svahy menia farbu so svetlom dňa.
Keď sa nebo zatiahne, začnem padať
Najprv ma cítiť vo vzduchu, potom sa na okne objavia prvé kvapky. Nebežím, netečiem z kohútika, no viem zmeniť suchú cestu na lesklú.
Z diaľky vyzerám pokojne, ale zdola pôsobím obrovsko.
Nevyrastám len jedným smerom do neba. Mám svahy, čo menia tvár s počasím, a vrchol, kde vietor býva silnejší než v údolí podo mnou.