Hádanka #21844:
Stála cesta, čo sa nikdy nezastaví
Rodím sa v horách, ale neostávam tam. Po ceste sa krútim cez mestá aj polia a nakoniec sa stratím vo väčšom objatí vody.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Stála cesta, čo sa nikdy nezastaví
Rodím sa v horách, ale neostávam tam. Po ceste sa krútim cez mestá aj polia a nakoniec sa stratím vo väčšom objatí vody.
Tichý strážca s koreňmi v zemi
Držím sa jedného miesta, no každý rok viem narásť vyššie. Na jar sa obliekam do listov, v lete dávam tieň a vnútri ukrývam krúžky času.
Niekedy sa ukryjem, inokedy poriadne zafúkam.
Nevidno ma, no môžem ohnúť stromy a rozvlniť hladinu. Niekedy som len mierny dotyk, inokedy zatvorím okná aj dvere.
Stojím vysoko, no nikam nebežím
Neviem plávať ako rieka ani rásť ako strom, a predsa sa mením s vetrom a ročnými obdobiami. Z môjho úbočia býva výhľad, ktorý si treba vydobyť vlastnými nohami.
Príde potichu a mení vôňu vzduchu
Najprv ju počuť na streche a až potom cítiť vo vzduchu. Kŕmi potoky, osvieži les a bez nej by bolo zemské ticho ešte suchšie.
Mením tvár, no nikdy nezastanem.
Rodím sa vo výške, zbieram kvapky z hôr a cez údolia si hľadám cestu. Keď sa mi postaví do cesty kameň, nevrátim sa späť, len si otvorím inú stopu. Čo som?
Rastiem pomaly, no mením krajinu
Mám korene hlboko v zemi a konáre vysoko v oblakoch. Na jar ma zdobia listy, na jeseň ich púšťam, a pritom zostávam na tom istom mieste.
Niečo, čo rastie do neba
Zo zeme vyzerá, akoby strážilo oblohu. Hore býva chladnejšie a výstup je ťažší, než sa zdá z diaľky.
Nevidno ma, no rozhýbem celý les
V jednej chvíli hladím lístie a o pár sekúnd už klopem na okná. Viem byť jemný ako šepot aj silný tak, že ohne stromy bez dotyku.
Nebeské kvapky, ktoré menia krajinu
Najprv ho cítiš skôr než vidíš: vzduch zhustne a chodníky sa začnú lesknúť. Padám zhora po kvapkách, no bez mňa by les aj pole vyzerali úplne inak.