Hádanka #21668:
Stojím, no stále rástem
Po celý život zostávam na jednom mieste, a predsa zo mňa každým rokom pribúda výška aj tieň. V korune mi šumia listy a v tieni sa dobre odpočíva. Čo som?
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Stojím, no stále rástem
Po celý život zostávam na jednom mieste, a predsa zo mňa každým rokom pribúda výška aj tieň. V korune mi šumia listy a v tieni sa dobre odpočíva. Čo som?
Nevidno ma, ale mením smer všetkého okolo
Niekedy len jemne pohladím lístie, inokedy sa rozbehnem tak, že zatvárame okná. Nevidíš ma, no počuješ ma v korunách stromov aj pri mori.
Cesta v krajine, čo nikdy nespí
Niekedy som úzky prúd, inokedy široká cesta pre člny. Mám začiatok vyššie v horách a bez prestávky mierim ďalej, až kým sa nestratím v inom veľkom vode.
Neviditeľný pomocník v prírode
Nevidno ma, no hýbem stromami aj vodou na hladine. Niekedy som len jemný dotyk, inokedy viem poriadne tlačiť do tváre.
Keď sa hora pohne sama
Na vrchu som len ticho, no zrazu sa celý biely svah rozbehne dolu. Nejazdí to na kolesách ani nevzduchom, a predsa vie zakryť chodník aj stromy.
Zo svahu sa niekedy pohne bez jediného kroku.
Najprv praskne ticho, potom sa z kopca rozbehne zem, kamene aj blato. Nevidno ma zďaleka ako dážď, no po mne ostane cesta zavalená a les poznačený.
Keď sa svah začne hýbať sám
Najprv je ticho, potom zem pod nohami zmäkne a celý svah sa pomaly rozbehne dolu. Neprichádzam ako dážď ani vietor, no po mne zostane na ceste neporiadok a blato.
Keď sa zem pohne z kopca
Začnem v tichu, potom sa svah rozbehne a cesta zmizne pod hlinou. Niekedy ma spustí dážď, inokedy slabé miesto v kopci, no nie som vietor ani búrka.
Pokojné miesto sa zmení za jediný okamih
Najprv je ticho, potom sa zmení chodník, svah aj stopa v bahne. Nikto ma nechce, no keď prídem, príroda vyzerá, akoby si zle postavila vlastné kroky.
Keď sa svah pohne, zmena je rýchla
Najprv je ticho, potom sa zem pod nohami rozbehne aj bez vetra. Nepatrím k dažďu, no často po ňom prichádzam a zanechám sklon zmätený.