Hádanka #20194:
Tichý stĺp, čo rastie celý život
Stojím na jednom mieste, no každý rok si pripíšem ďalší prstenec. V lete dávam tieň, na jeseň farby a v zime nechávam vetru voľný priestor.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Tichý stĺp, čo rastie celý život
Stojím na jednom mieste, no každý rok si pripíšem ďalší prstenec. V lete dávam tieň, na jeseň farby a v zime nechávam vetru voľný priestor.
Vysoký bod, ktorý mení výhľady
Na mape vyzerám ako tvar, no v skutočnosti ma tvorí kameň, vietor a čas. Kto ku mne vystúpa, vidí ďaleko, no posledné metre bývajú najťažšie.
Keď sa rozhýbem, mením všetko okolo.
Nevidíš ma v hrsti, no cítiš ma na lícach aj v korunách stromov. Viem byť jemný šepot aj silný nápor, podľa toho, ako sa rozbehnem.
Keď sa obloha zamračí, začína predstavenie
Najprv ma cítiš na vzduchu, až potom ma počuješ na okne a streche. Neprichádzam sám, často ma vedie vietor a mraky.
Rastiem pomaly, no vydržím roky
Na jar ma zdobia nové listy, v lete dávam tieň a na jeseň šuštím farbami. Stojím na jednom mieste, no v lese ma vidno zďaleka.
Tichý obor nad krajinou
Stojím vysoko a z diaľky ma vidno aj z mrakov. Na moje vrcholy sa nechodí len tak po rovine a z môjho úpätia často tečie potok.
Ticho stojí nad krajinou a mení obzor
Zďaleka vyzerá ako hranica sveta, no po príchode zistíš, že má cesty, skaly aj vietor. Keď sa na ňu pozeráš z údolí, zdá sa väčšia než obloha. Čo je to?
Drží pôdu aj tieň v horúcom dni
Má korene hlboko v zemi, kmeň smeruje k oblohe a na vetre šumí namiesto rozprávania. V lese tvorí tieň, pri ceste zas chladný úkryt. Čo je to?
Keď sa prebúdza obloha, zem sa napije
Padá z neba po kvapkách a dokáže za chvíľu rozmazať prach na ceste. Bez neho je všetko suché, no po ňom vonia les aj tráva oveľa silnejšie.
Cesta, ktorá sa nikdy nevracia späť
Rodí sa vysoko v kopcoch, zbiera drobné pramene a cestou sa zväčšuje. Nesie kamienky, listy aj člny, no sama sa stále sunie len jedným smerom.