Hádanka #6039:
Stojí, no stále sa mení pod nohami
Neuteká, a predsa z nej pramenia potoky. Na jej svahu je chladnejšie, vrch býva bližšie k oblakom a výhľad tam odmení každú námahu.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Stojí, no stále sa mení pod nohami
Neuteká, a predsa z nej pramenia potoky. Na jej svahu je chladnejšie, vrch býva bližšie k oblakom a výhľad tam odmení každú námahu.
Vyzerám pokojne, ale mením výhľady
Zo zeme ma neprehliadneš, no z diaľky mi často chýba koniec. Na mojom chrbte býva sneh aj les a po mojom svahu sa dá vystúpať vyššie než nad mesto.
Zem sa dvíha, keď sa k nej priblížiš
Z diaľky vyzerám ako ticho, no zblízka mám chodníky, skaly aj sneh podľa ročného obdobia. Kto sa vyšplhá vyššie, ten vidí ďalej než ten v údolí.
Tečiem aj bez nožičiek
Začínam vysoko v horách a cestou zbieram ďalšie prúdy. Nie som ani cesta, ani plot, no viem rozdeliť krajinu a napojiť mestá.
Nevidíš ma, no hýbem svetom
Niekedy som len jemný dotyk v korunách stromov, inokedy viem rozvíriť prach aj vlny. Nemám telo, no cítiš ma na koži skôr, než si ma všimneš.
Z diaľky pôsobí nehybne, no mení sa každým ročným obdobím.
Šplhá sa nad les, z jednej strany ho hladí vietor a z druhej po ňom steká voda do doliny. Na vrchole je vzduch chladnejší a výhľad širší.
Neviditeľný mýli listy aj klobúky
Nepatrím medzi kvety ani stromy, no keď prídem, vetvy sa pohúpajú a dvere zľahka buchnú. Raz som jemný, raz prudký, ale vždy cítim vo vzduchu.
Pohybujem sa, no nohy nemám.
Viem obísť skalu, prejsť lesom a nakoniec sa stratiť v diaľke. Niekedy som tichá, inokedy divoká, ale nikdy neostanem stáť na jednom mieste.
Nevidno ma, no mením smer všetkého okolo
Prejdeš lúkou a tráva sa mi prispôsobí skôr, než stihneš premýšľať. V nehybnom lese ma takmer necítiš, no stačí otvorený priestor a hneď ma spoznáš.
Keď prídem, zem zrazu ožije.
Padám z mrakov v drobných kvapkách a po chvíli sa cesty lesknú ako sklo. Bez mňa rastliny vädnú a ľudia si berú dáždnik.