Hádanka #21604:
Keď sa zem dá do pohybu
Prichádzam bez varovania a v jednom momente zmením pokojný deň na chaos. Niekedy stačí svah, dážď či slabé miesto v teréne a všetko sa rýchlo pokazí.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Keď sa zem dá do pohybu
Prichádzam bez varovania a v jednom momente zmením pokojný deň na chaos. Niekedy stačí svah, dážď či slabé miesto v teréne a všetko sa rýchlo pokazí.
Zrazu sa zjavím a zmením krajinu na jedno miesto.
Najprv som len tichý svah, potom sa zem pohne a všetko sa zosunie nižšie. Neprichádzam po vode ani po vetre, ale viem zatarasiť cestu v horách.
Nevidíš ma, ale vieš, že som tu
Niekedy šepkám v korunách stromov, inokedy trúbim tak silno, že sa ohne tráva. Môžem prísť zrazu a zmiznúť skôr, než sa stihneš obzrieť.
Plynulá cesta, čo nikdy nestojí.
Rodím sa vo výške a cez údolia si nosím vlastnú cestu. Môžu ma prehradiť mosty aj hrádze, no ja si stále hľadám smer k širšiemu koncu.
Prichádza bez hlasu, no všetko mení
Najprv ma cítiš na tvári, potom ma počuť na streche a v lese zo mňa rastie vôňa zeme. Niekedy prídem ako jemné šepkanie, inokedy ako voda, čo z neba nevydrží dlho.
V lete tieň, v zime ticho, po celý rok dom pre život.
Rastie pomaly, no drží sa roky. Keď príde vietor, rozpráva listami a pod zemou si stráži vodu aj kameň.
Nesiem čas v kruhoch, nie v hodinách
Na jar ma zdobia nové okraje, v lete tienim, na jeseň šumím a v zime stojím ako tichý svedok. V mojom tele sa dá čítať, koľko rokov som prežil.
Cez krajinu si razím cestu potichu aj divoko
Nevytváram si vlastnú cestu vždy rovnako: niekde som úzka, inde široká a po daždi silnejšia. Nikdy nestojím na mieste ako jazero a pritom nesiem všetko ďalej.
Môj tieň je domovom mnohých
Rastiem pomaly, no roky na mne nechávajú stopu. Mám korene v zemi, kmeň ako oporu a vetvy, ktoré vedia ukryť vtáky aj chladný vietor.
Kreslí krajine cestu, aj keď sama nikam nechodí.
Začína v horách ako tenký prúd a potom si razí širokú dráhu. Nemá volant ani nohy, no vie rozdeliť polia, mestá aj hranice.