Hádanka #6802:
Tečiem krajinou a mením sa na cesty
Začínam malým prameňom a cestou zbieram ďalšie vody. Niekde som úzky a rýchly, inde široký a pokojný, no stále idem jedným smerom.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Tečiem krajinou a mením sa na cesty
Začínam malým prameňom a cestou zbieram ďalšie vody. Niekde som úzky a rýchly, inde široký a pokojný, no stále idem jedným smerom.
Nevidíš ma, no hýbem všetkým okolo
Nemám ruky, a predsa otáčam veterníkom. Raz ma cítiš na lícach, inokedy v korunách stromov alebo na plachte lode. Keď sa utíším, všetko zrazu stíchne so mnou.
Nie je to les, ale často ho v ňom nájdeš.
Stojí vysoko a núti človeka dvíhať hlavu. Z diaľky je len tichá masa, no zblízka ukrýva skaly, chodníky aj vietor, ktorý sa mení pri každom kroku.
Keď sa zatiahne, príde na cestu
Najprv ma cítiš vo vzduchu a potom bubnujem na strechy i listy. Voda sa vtedy mení na drobné kvapky zhora, hoci obloha predtým vyzerala pokojne.
Nevidno ma, ale mením smer všetkého okolo
Nemám tvar ani farbu, predsa ma cítiš na lícach aj v korunách stromov. Raz som len jemný dotyk, inokedy viem zohnať mraky, no v ruke ma neudržíš.
Neviditeľný umelec v korunách stromov
Nedá sa chytiť do dlane, no rozhýbe konáre aj hladinu na vode. Niekedy je len jemný dotyk, inokedy príde tak silno, že prehluší celý les.
Prúdi, ale nie je to cesta
Začína v horách a potom sa vinie dolinou, akoby si hľadala vlastnú trasu. Nikdy nestojí na mieste a pritom sa k nej chodí po moste. Čo je to?
Tichý obor, čo mení obzor
Z diaľky vyzerám nehybne, no vo mne sa mení počasie aj výhľad. Vrchol mi občas zakryje oblak a kto ma chce zdolať, ten sa najskôr naučí dýchať pomalšie.
Nevidno ho, no mení všetko okolo
V korunách stromov si s nimi pohrá, na kopci vie páliť do tváre a pri vode robí vlnky. Niekedy je len šelest, inokedy ho cítiš až v kabáte.
Ticho stojí, no vždy na dosah oblohy
Z diaľky vyzerám nehybne, no keď ku mne prídeš bližšie, cesta už býva namáhavá. Často mi robia spoločnosť lesy a niekedy aj sneh. Čo som?