Hádanka #22298:
Stojím vysoko a mením počasie
Z diaľky ma vidno skôr než počuť. Kto ku mne vystúpa, získa chladnejší vzduch a často aj lepší výhľad na krajinu pod sebou.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Stojím vysoko a mením počasie
Z diaľky ma vidno skôr než počuť. Kto ku mne vystúpa, získa chladnejší vzduch a často aj lepší výhľad na krajinu pod sebou.
Tichý obr, čo mení počasie okolo seba
Od úpätia po vrchol mením boty aj odvahu. Keď na mňa vystúpi mráz, chvíľu sa tvárim ako biely ostrov nad krajinou.
Vyrastám potichu, no nik neprehliadne môj tieň.
Pijem dažďom a dýcham vetrom cez listy, aj keď niekedy ostanem holý len s vetvičkami. V lese tvorím tieň, pri ceste zasa hranicu medzi ľuďmi a oblohou.
Neviditeľný posúvač listov
Niekedy len zašepkám v korunách stromov, inokedy roztočím prach na ceste. Nemám tvár ani ruky, no viem ti potichu zmeniť smer kroku.
Neviditeľný tvor, čo hýbe všetkým okolo
Nemá som na krajine nohy ani listy, a predsa ohýbam stromy a žením mraky. Keď sa utíšim, počuť len vlastné kroky a šum v korunách.
Keď sa zmením, svet vonku znie inak.
Prichádzam potichu z oblakov a na chvíľu mením cestu na lesklú stužku. Niekedy som len jemný šepot, inokedy bubnujem tak silno, že sa každý schová.
Cesta vody cez krajinu
Začnem tenkým prúžkom medzi kameňmi a ďalej sa len rozrastám. Môžem obmývať brehy, niesť konáre a napokon sa stratiť vo väčšom celku.
Keď chceš vidieť obzor zblízka
Z diaľky pôsobím ako tmavá stena, no zblízka mám chodníky, kamene aj počasie, čo sa mení rýchlejšie než nálada. Ľudia ku mne stúpajú, aby videli ďalej, aj keď ich čaká námaha.
Cez krajinu si nájdem vlastnú cestu.
Nerád stojím, radšej sa hýbem a mením krajinu, ktorou prechádzam. Niekde som úzky a divoký, inde pokojne tečiem medzi brehmi až do väčšieho toku.
Keď sa na mňa pozeráš zdola, som obrovská
Môžem mať ostrý chrbát, hmlu okolo pliec aj ticho na vrchole. Z diaľky vyzerám nehybne, no mení ma vietor, sneh aj čas. Ľudia ku mne lezú, aby videli ďalej.