Hádanka #20784:
Keď prídem, zem sa stane lesklou
Neprichádzam sám, skôr v kvapkách, ktoré šepkajú o oblakoch. Po mne sa chodník leskne a niekedy sa schovajú aj farby oblohy.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Keď prídem, zem sa stane lesklou
Neprichádzam sám, skôr v kvapkách, ktoré šepkajú o oblakoch. Po mne sa chodník leskne a niekedy sa schovajú aj farby oblohy.
Cesta, čo nikdy nespí
Raz ma vymedzí breh, inokedy ma rozdelí ostrov. Nechodím späť, iba beriem kvapky z hôr a vedem ich k väčšiemu koncu.
Cez krajinu kreslím dlhú lesklú čiaru
Začínam vysoko, medzi skalami a prameňmi, no nesiem vodu ďalej cez lesy aj mestá. Nikdy sa nevraciam späť po tej istej ceste, len stále plyniem k väčšiemu cieľu.
Niekedy jemne pohladiem, inokedy všetko rozvírim.
Nepatrím ani stromom, ani vode, no hýbem vetvami, suším bielizeň a nútim člny meniť smer. Keď sa rozbehnem, počuť ma v korunách aj na otvorenom poli.
Ticho stojím, ale mením celé údolie
Nemám nohy ani rýchly krok, predsa ma ľudia prechádzajú len opatrne. Čím som vyššia, tým ďalej vidíš, no vrchol mi často ukrýva hmla.
Cez krajinu píšem dlhú čiaru
Začínam v horách, no nechcem tam zostať. Kľučkujem cez údolia a pri ústí sa mením na pokojnejší prúd, ktorý kŕmi širší svet.
Kamenný strážca nad krajinou
Keď na mňa niekto vystúpi, svet pod ním sa zmenší a vzduch býva chladnejší. Často sa strácam v oblakoch, no nepohnem sa ani o krok.
Padám z neba, no nikdy neudriem.
Najprv som len tichý závoj v oblakoch. Potom na streche šepkám, v mláke kreslím kruhy a v lese zobúdzam vôňu zeme.
Rastiem pomaly, ale držím krajinu pokope.
Mám korene hlboko v zemi a konáre smerujú k svetlu. Poskytujem tieň, domov vtákom aj šum, keď ma pohladí vietor.
Tichý strážca lesa
Som pevne zapustený v zemi, no môj vrch siaha vyššie ku svetlu. V lete dávam tieň a v chladnejšom čase sa prefarbujem.