Hádanka #22481:
Cesta bez kolies, ale nikdy bez smeru
Raz som úzka ako stužka, inokedy široká a hlučná. Nesiem listy, kmene aj správy z hôr, no sama sa nestrácam, len sa stáčam a plyniem ďalej.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Cesta bez kolies, ale nikdy bez smeru
Raz som úzka ako stužka, inokedy široká a hlučná. Nesiem listy, kmene aj správy z hôr, no sama sa nestrácam, len sa stáčam a plyniem ďalej.
Keď sa na mňa pozrieš zdola, pôsobím väčšia než som
Z diaľky ma vidíš len ako vysoký tieň nad krajom. Hore býva chladnejšie, vietor silnejší a cesta trvá dlhšie, než sa zdá z údolia.
Rastiem bez presádzania a mením sa s ročnými obdobiami.
Vyženiem z malého semienka tieň pre horúčavu aj šum pre vietor. V lete chladím, na jeseň púšťam farby a v zime stojím ticho bez listov.
Stojím vysoko, no nikam neodchádzam.
Z diaľky ma vidíš ako veľký chrbát zeme. Keď na mňa vystúpiš, vzduch je chladnejší a výhľad širší než z lesa dole podo mnou.
Tichý strážca, čo roky drží tieň
Narastiem z malého semienka a zostanem stáť celé roky. Keď prší, šumím; keď je horúco, dávam tieň a v zime strácam časť šiat.
Nevidno ma, no mením všetko okolo.
Niekedy hladím plachty na jazere, inokedy lámem slová na kopci a v lese mi šuštia konáre. Keď zosilniem, cítia ma aj tí, čo sa držia pevne pri zemi.
Vystupuješ ku mne pomaly, no mením výhľad
Zo spodku vyzerám ako masa skál, ale z vrchu často vidno ďaleko za obzor. Nie som kopec pri dome; v chladnejšom vzduchu môžem mať sneh aj vtedy, keď dole je jar.
Bez neho by bol les len tichá prázdnota.
Má korunu, ale nie je kráľom. Po rokoch rastie do výšky, v lete dáva tieň a na jeseň môže meniť farbu, no nikdy neodíde z miesta.
Nemám dvere, no na mňa sa šplhá pohľad
Z diaľky vyzerám nehybne, no mení ma vietor, sneh aj čas. Kto chce hore, musí si ma zaslúžiť krok za krokom.
Bez neho by les pôsobil prázdne.
Má kmeň, korunu aj hlboké korene, ale nehýbe sa z miesta. Na jar pučí, v lete dáva tieň a v zime stojí ticho ako strážca krajiny.